Ako sa dedí zo zákona

Dedenie zo zákona má prísne pravidlá. Čo a ako sa dedí? Kto je v ktorej z dedičských skupín?

28.02.2020 10:00
muž, žena, rozmýšľanie, zmluva Foto:
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
debata

Ako sa dedí

  • podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
  • ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
  • ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
  • dedenie zo zákona nastáva, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, ale aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale vynechal v ňom neopomenuteľných dedičov.
  • dedenie zo zákona nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ.
  • pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam.
  • dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
  • pri dedení zo zákona sa dedičia podľa Občianskeho zákonníka delia do štyroch dedičských skupín

1. dedičská skupina

Možní dedičia:
To, kto prichádza do úvahy ako dedič v prvej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Manžel alebo manželka poručiteľa dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. Ak v čase smrti porušiteľa bolo manželstvo právoplatne rozvedené, bývalý manžel alebo manželka nededí. V prípade, ak poručiteľ zomrel skôr, než nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o rozvode manželstva, manželka alebo manžel dedia. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.

Nevlastné deti poručiteľa nepatria do prvej dedičskej skupiny, lebo tieto deti – deti manželky nepatria do prvej skupiny zákonných dedičov, a to ani vtedy, ak by žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.

2. dedičská skupina

Možní dedičia:
V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. V prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, najmenej polovicu dedičstva dostane on a zvyšok rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.

Za osobu, ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné však je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo: b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázaní.

3. dedičská skupina

Možní dedičia:
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

4. skupina zákonných dedičov

Možní dedičia:
V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dedičmi teda môžu byť otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia v štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Čo sa dedí

  • dedičstvo je sumár majetku, ktorý zanechal poručiteľ po svojej smrti.
  • majetok môže byť hnuteľný, nehnuteľný, finančný, nefinančný, hmotný, ale aj nehmotný.
  • v dedičstve rozlišujeme aktíva a pasíva poručiteľa. Aktíva poručiteľa sú všetky majetky, ktoré vlastnil. Pasíva sú všetky záväzky, ktoré mal poručiteľ (napr. pôžičky, úvery atď.)
  • ak sa dedičia rozhodnú dediť po poručiteľovi, musia si uvedomiť, že dedia nielen aktíva poručiteľa, ale aj pasíva.
  • v prípade, ak pasíva, teda záväzky presiahnu aktíva, akými disponoval poručiteľ, majú dedičia právo dedičstvo odmietnuť. Dediť iba aktíva nie je možné.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dedičstvo #dedenie zo zákona