Dedičské konanie a dohoda dedičov. Koľko sa platí notárovi?

Potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov

• ak je len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol.
• ak je dedičov viac, vyporiadajú sa medzi sebou o dedičstve dohodou.
• dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia o celom predmetu dedičstva. Dohodnúť sa teda musia o všetkom zdedenom majetku.
• ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Ak sa neuzavrie dohoda medzi dedičmi, Občiansky zákonník upúšťa od toho, aby súd medzi medzi nimi vykonal vyrovnanie (to značí, aby medzi nich delil majetok). V týchto prípadoch súd dedičom, ktorým sa preukázalo dedičské právo, potvrdí nadobudnutie dedičstva, a to podľa ich podielov.

Ako prebieha dohoda dedičov

V prípade, ak sa dedičia ohľadom prerozdelenia dedičstva vedia dohodnúť a toto dedičské konanie sa začalo po 30. júni 2016, skončí sa uznesením, ktoré vydá notár, pričom rekodifikáciou občianskeho procesného práva. Po vydaní uznesenia majú dedičia dve možnosti: prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní, teda hneď pred notárom, vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). V tomto prípade nadobúda uznesenie o dedičstve právoplatnosť v deň jeho vydania.

Druhou možnosťou je, že si dedičia svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechajú, v takom prípade uznesenie o dedičstve nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Počas plynutia tejto pätnásťdňovej lehoty môže ktorýkoľvek z dedičov požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve.

Uznesenie o dedičstve po nadobudnutí právoplatnosti má účinky právoplatného uznesenia súdu. Ak sa dedičia dohodnú, dostanú priamo od notára spravidla v deň pojednávania do ruky dedičské rozhodnutie, na základe ktorého po nadobudnutí právoplatnosti možno vykonávať administratívne úkony potrebné pre zmenu v rôznych evidenciách, ako prepis účtu v banke, zmeny vlastníka vozidla, zmeny v evidencii nehnuteľností a podobne.

Keď sa dedičia nedohodnú

JUDr. Peter Šulai: "Dedičia sa nie vždy dokážu dohodnúť. V prípade, ak takáto situácia nastane, predstavuje komplikáciu hlavne pre dedičov, pretože dochádza k neefektívnemu predlžovaniu dedičského konania. Je možné, že sa u notára stretnú viackrát, budú navrhovať rôzne riešenia, nesúhlasiť s nimi, zvyšovať na seba hlas a vyťahovať rôzne krivdy z minulosti.

Notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní. Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Za niektorú stranu „kope“ len advokát, ten sa nemusí pozerať doprava alebo doľava, on hľadí len na záujmy svojho klienta, pričom notár sa pozerá na dedičov súhrnne a nestranne. Niekedy je lepšie, ak sa dedičia nechajú zastupovať advokátom, je to najmä vtedy, ak osobné konflikty medzi nimi sú natoľko veľké a neprekonateľné, že by vylučovali čo i len možnosť vzájomnej komunikácie a následnej dohody.

Dávať sa zastupovať advokátom na dedičské konanie má naozaj význam len vtedy, ak sú medzi dedičmi narušené vzťahy, a to až do tej miery, že nie je „bezpečné“, aby sa stretli osobne na notárskom úrade, lebo hrozí prípadný konflikt (niekedy dokonca fyzický). V osobe každého notára stretnete nielen erudovaného odborníka v oblasti dedenia a práva, ale aj v oblasti osobných vzťahov a diplomacie. V prípade, ak si niektorý z dedičov nie je istý navrhovanými podmienkami dedičskej dohody, môže požiadať konajúceho súdneho komisára o odročenie pojednávania, keď mu súdny komisár rád tento čas na rozmyslenie poskytne."

Žaloby v dedičskom konaní

Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a dôvodoch vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí, alebo nie.

V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Zároveň určí lehotu, dokedy musí byť žaloba podaná a ak žaloba nie je v tejto lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. To znamená, že ak jeden z dedičov tvrdí, že napríklad auto patrí do dedičstva a druhý toto popiera, súd (notár) len skonštatuje, že táto skutočnosť je sporná a auto do dedičstva nezaradí, pričom dedič opäť má možnosť podať žalobu o určenie, že táto vec do dedičstva patrí.