Kedy a kto môže odmietnuť dedičstvo?
Forma odmietnutia: Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Urobiť tak môže ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením, ktoré pošle na súd.
Plnomocenstvo: Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len na základe plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Lehota na odmietnutie: Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď ho súd o práve dedičstvo odmietnuť informoval a upovedomil o následkoch odmietnutia. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Kto nemôže dedičstvo odmietnuť: Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.
Výhrady a podmienky: K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky. Takisto dedič nemôže odmietnuť len časť dedičstva.
Odvolanie odmietnutia: Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Neznámy dedič: Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy a ktorého o svojom dedičskom práve súd upovedomil vyhláškou a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada.
Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Dôvod vydedenia: Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na manžela (ku) a deti poručiteľa. V listine musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Forma dokumentu: Forma listiny o vydedení musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Listina o vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné formálne náležitosti.
- listina môže byť napísaná vlastnou rukou poručiteľa – takzvaná holografná listina. Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom. V prípade, ak poručiteľ vie písať a čítať.
- v prípade ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa, ide o takzvanú alografnú listinu, môže byť napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou než poručiteľovou.
- toto nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. Takto zhotovená listina o vydedení sa musí vyhotoviť pred dvomi svedkami, ktorým sa listina prečíta a ktorí ju takisto podpíšu.
- v prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami prejaviť svoju vôľu vydediť potomka, a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka.
- v listine sa musí uviesť, kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napríklad kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby spôsobilé na právne úkony. Nemôžu byť nimi osoby nevidomé, nepočujúce, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú dediť.
- listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne, alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Je to i určitou ochranou pred prípadným napadnutím listiny o vydedení vydedenými potomkami na súde.
- ak listina neobsahuje všetky vyššie opísané formálne náležitosti, je neplatná. Takisto je neplatná, ak neobsahuje i materiálne náležitosti, ktoré musí spĺňať.
Dlhy poručiteľa
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Hodnota dlhu, ktorá prechádza na dediča, sa teda odvíja od hodnoty dedičstva.
Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, povinnosť dedičov plniť tieto dlhy podlieha ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili aj napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval.
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.