Okruh dedičov: Pokiaľ ide o okruh dedičov, zákon nerobí rozdiel, či sa dedí hnuteľný, alebo nehnuteľný majetok poručiteľa. Ak nehnuteľnosť nenadobudne niektorý zo závetných dedičov (dedičia, ktorí boli poručiteľom povolaní dediť na základe závetu, resp. závetný dedič odmietne dedičstvo), budú dediť dedičia zo zákona. Je tiež možné, aby polovicu bytu alebo domu nadobudol dedič zo závetu a druhá polovica sa bude dediť zo zákona.
Dedičské podiely: Zákonní dediči nemusia mať nárok na rovnaký dedičský podiel na nehnuteľnosti. Veľkosť podielu závisí od toho, aká dedičská skupina je povolaná dediť zo zákona. Ako prví dedia majetok poručiteľa jeho deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Ak by niektorý potomok nededil, jeho podiel si rozdelia rovnakým dielom jeho deti. Ak by nededili poručiteľove deti, nastupuje druhá dedičská skupina a majetok poručiteľa si rozdelia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V tomto prípade manžel musí nadobudnúť minimálne polovicu dedičstva. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nededil manžel ani rodič poručiteľa, nastupuje tretia dedičská skupina a ako dedičia prichádzajú do úvahy poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak by ani v tretej dedičskej skupine nededil žiadny zo spomenutých dedičov, v štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Započítanie darov: pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Výnimkou je len prípad, ak by išlo o obvyklé darovania. V prípade, ak by namiesto potomka v prvej dedičskej skupine dedili jeho deti, alebo ich potomkovia, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť v dvoch prípadoch: ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľným dedičom (t.j. maloletému potomkovi, ktorý musí dostať aspoň toľko, koľko robí jeho dedičský podiel zo zákona, alebo plnoletému potomkovi, ktorý musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu), neodôvodnene zvýhodnený. V dedičskom konaní je právomocou súdu určiť cenu darovaných nehnuteľností.
Dedičská dohoda: Pokiaľ nedôjde k dohode dedičov, notár v uznesení uvedie, že dom nadobudnú viacerí dedičia do podielového spoluvlastníctva a určí aj veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Tak sa dedičia stanú podielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa ani po skončení dedičského konania spoluvlastníci nedohodnú na zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, môžu sa obrátiť s návrhom na vyporiadanie na súd. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj na účelné využitie veci. Súd môže rozhodnúť tak, že vec rozdelí. Ak však nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže ju súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Zmena vlastníka: po skončení dedičského konania notár zašle dedičský spis na príslušný súd. Súd následne informuje okresný úrad, katastrálny odbor, o zmene vlastníctva k nehnuteľnosti. Práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Vlastník, ktorý nadobudol nehnuteľnosť dedením, nie je obmedzený, pokiaľ ide o spôsob, ktorým môže nehnuteľnosť ďalej scudziť. To znamená, že ju môže ďalej darovať, predať či zameniť s inou nehnuteľnosťou.