Kto má nárok: zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba či osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Výška nemocenského:
od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ, od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ.
Platí základný princíp, podľa ktorého čím vyššia je hrubá mzda (vymeriavací základ), z ktorého poistenec platí poistné, tým vyššia je aj dávka, zákon ale obmedzuje jej maximálnu výšku. Ak dnes poistenec odvádza poistné z hrubej mzdy nad 2 026 eur, maximálna výška dávky nemocenského na deň je ohraničená sumou 36,63456500 eura. Znamená to, že poistenec môže po splnení všetkých podmienok dostať dávku pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci maximálne vo výške 1 099,10 eura a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to je 1 135,70 eura.
Postih za porušenie liečebného režimu: V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Na základe výsledkov prešetrenia rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Ak vyhodnotí podozrenie ako porušenie liečebného režimu, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr. ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Pokuta sa väčšinou pohybuje vo výške do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.
Čo musím urobiť, aby ma uznali za chorého?
Príslušný lekár vám vystaví tlačivo o uznaní péenky, ktoré sa skladá z piatich dielov.
Ako ich treba použiť?
I. diel – dobre si ho uschovajte, slúži ako legitimácia dočasne práceneschopného poistenca.
II. a IIa. diel – odovzdajte ich zamestnávateľovi, slúžia ako žiadosť o nemocenské dávky, o úrazový príplatok, resp. je žiadosťou o náhradu príjmu pri péenke zamestnanca. Ak choroba zamestnanca trvá viac ako desať dní, zamestnávateľ je povinný postúpiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne potvrdený diel II. tlačiva najneskôr do troch dní po desiatom dni trvania péenky. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje nárok na nemocenské z ochrannej lehoty, samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdávajú žiadosť o nemocenské (II. diel) ihneď po tom, ako ju vystaví príslušný lekár, priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Nezabudnite ho vyplniť a podpísať vyhlásenie poistenca na druhej strane tlačiva.
III. diel – lekár ho zasiela útvaru lekárskej posudkovej činnosti príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
IV. diel je určený na informovanie zamestnávateľa a pobočky Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej PN.
Ak ste poistený z viacerých nemocenských poistení, nezabudnite o tejto skutočnosti informovať lekára. Ten potom vystaví potvrdenie osobitne pre každé nemocenské poistenie.
Ak ste na péenke aj v ďalšom mesiaci, ste povinný pobočke Sociálnej poisťovne predložiť tlačivo Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti ihneď po jeho vyplnení príslušným lekárom.
Mám počas péenky nárok na vychádzky?
Lekár, ktorý uznáva péenku, určí v rámci liečebného režimu aj vychádzky dočasne práceneschopného poistenca. Vychádzky sa stanovia podľa zdravotného stavu spravidla po prvom kontrolnom vyšetrení. Spravidla sa určia v čase od 10. do 12. hodiny a od 14. do 16. hodiny. Presný čas vychádzok určí lekár podľa konkrétneho prípadu péenky. O vychádzkach musí byť informovaná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
Aké mám počas péenky povinnosti?
Dodržiavať liečebný režim, ktorý určuje lekár, a poskytovať súčinnosť pri jeho kontrole. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý je pri návšteve u poistenca povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie kontroly. Kontrola sa môže vykonávať od prvého dňa péenky v pracovných dňoch, ale aj v dňoch pracovného voľna a dňoch pracovného pokoja na adrese, ktorú poistenec uviedol v potvrdení o chorobe.
Zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského – na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nemusí to byť adresa trvalého pobytu. Zmena pobytu počas dočasnej péenky je možná len na základe predchádzajúcej konzultácie s príslušným lekárom, ktorý zmenu adresy posúdi s ohľadom na určenú životosprávu chorého na podporu liečby.
Písomne do ôsmich dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne akúkoľvek zmenu, ktorá môže mať vplyv na výplatu dávky (napr. zmenu adresy, na ktorej sa príjemca dávky zdržiava).
Dostaviť sa na určené kontroly k lekárovi.
Čo nastane, ak ma kontrola nezastihla doma?
Ak si počas péenky doma nájdete písomné oznámenie o tom, že v čase vašej neprítomnosti vykonali zamestnanci Sociálnej poisťovne kontrolu dodržiavania liečebného režimu, musíte sa čo najskôr (najneskôr do troch pracovných dní) prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podať vysvetlenie. V prípade preukázaného porušenia liečebného režimu nemáte nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej práceneschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Čím poruším liečebný režim?
Nedodržiavaním pokynov ošetrujúceho lekára, napríklad: o zotrvaní na lôžku, o čase povolených vychádzok, o zákaze požívania alkoholických nápojov, alebo sa poistenec nedostaví bez riadneho ospravedlnenia v určený deň na kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu k lekárovi, hoci bol riadne predvolaný, alebo vykonáva zárobkovú činnosť, či opustí Slovensko bez súhlasu lekára.
Čo ma čaká, ak poruším liečebný režim?
Hrozí strata nároku na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia péenky najviac v rozsahu 30 dní odo dňa každého porušenia liečebného režimu. Poistenec, ktorý je zamestnancom a ktorý liečebný režim porušil počas prvých desiatich dní choroby, nemá nárok na náhradu príjmu počas prvých desiatich dní a následne na výplatu nemocenského, spolu najviac v rozsahu 30 dní. V rámci pracovno-právnych vzťahov môže porušenie liečebného režimu zamestnávateľ kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny.
Môže vzniknúť nárok na dávku nemocenské aj po zániku nemocenského poistenia?
Môže, avšak len v období, kým ešte trvá ochranná lehota. Ochranná lehota je spravidla sedem kalendárnych dní a začína plynúť nasledujúci deň od ukončenia nemocenského poistenia. Poistenkyni, ktorej zanikne nemocenské poistenie v čase tehotenstva, trvá ochranná lehota osem mesiacov.
Mohlo by vás zaujímať
O znovuvyplatenie nevyzdvihnutých nemocenských dávok treba požiadať
Ak si poberateľ niektorej z nemocenských dávok nestihol dávku vyzdvihnúť a želá si ich opätovnú výplatu, treba pripomenúť, že nevyzdvihnuté dávky Sociálna poisťovňa nezasiela opätovne bez podania žiadosti. V takomto prípade treba postupovať tak, že žiadateľ vyplní tlačivo Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky a pošle ho alebo osobne doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Už z názvu tlačiva vyplýva, že pomocou neho možno požiadať aj o zmenu výplaty. Uvedené tlačivo je k dispozícii na webe v časti Formuláre a tiež v pobočkách Sociálnej poisťovne. Zamestnanec (aj bývalý, ktorému sa dávka vypláca z ochrannej lehoty) predkladá žiadosť pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba pobočke v mieste trvalého bydliska.
V prípade, že žiadateľ o zmenu si nevie predmetné tlačivo zabezpečiť, môže žiadosť napísať aj vlastnou rukou. Tá by mala obsahovať údaje o poberateľovi dávky (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa), údaje o spôsobe výplaty dávky – na účet v banke alebo v hotovosti na adresu, dátum a chýbať nesmie podpis poistenca. Ak je žiadosť doručená spolu s ostatnými dokladmi (ak sú potrebné) včas (do 5. dňa v mesiaci), zmenu je možné uskutočniť pri najbližšom výplatnom termíne.
Nárok na výplatu nemocenskej dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila.
Sociálna poisťovňa vlani skontrolovala 86 tisíc „maródov“
Ošetrujúci lekári po kontrole ukončili práceneschopnosť v 4 351 prípadoch. V 915 prípadoch zistili posudkoví lekári porušenia liečebného režimu, pri ktorých bola krátená nemocenská dávka (je to o 22 prípadov viac ako v roku 2018). V 303 prípadoch zistili iné porušenia povinností dočasne práceneschopného poistenca (o 171 prípadov viac ako v roku 2018), na základe ktorých Sociálna poisťovňa uložila pokutu. Zároveň posudkoví lekári vlani skontrolovali oprávnenosť 687 815 dočasných pracovných neschopností (o 4 605 viac ako v roku 2018). Následne ošetrujúci lekári na podnet posudkového lekára ukončili 33 311 péeniek.
Sociálna poisťovňa vykonáva dva typy kontrol – či poistenec dodržiava liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom a či je samotná péenka potvrdená ošetrujúcim lekárom, resp. dĺžka PN, opodstatnená. V prvom prípade Sociálna poisťovňa kontroluje poistencov, v druhom prípade ošetrujúcich lekárov. V záujme účelného vynakladania finančných prostriedkov nemocenského poistenia patrí k jej povinnostiam zabezpečovať kontrolu péeniek, pri ktorých poistencom poskytuje nemocenské dávky. Kontrola liečebného režimu počas péenky je jediný dôvod návštevy pracovníkov Sociálnej poisťovne v domácnosti poistencov. Iný dôvod návštev v domácnosti neexistuje. Navyše, všetky dávky Sociálna poisťovňa vypláca výlučne cez poštu alebo prevodom na účet, nikdy nie osobne.
Minulý rok boli péenky dlhšie – trvali priemerne 44,8 dňa
Dočasná práceneschopnosť pre chorobu a úraz trvala v minulom roku priemerne 44,79 dňa. Je to o 1,81 dňa viac ako v roku 2018. Najdlhšie vlani maródovali poistenci Žilinského kraja, ktorí boli chorí priemerne 51,03 dňa. Naopak, najkratší čas strávili na péenke obyvatelia Bratislavského kraja – priemerne 36,46 dňa. Ošetrujúci lekári v roku 2019 vypísali na péenku denne priemerne 102 547 poistencov. Najvyšší počet poistencov pritom maródoval vo februári – 103 379, najmenej ich bolo v auguste – 47 348.