- Ak daňovník, fyzická osoba, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, príjmy z takejto činnosti na daňové účely zaradí medzi príjmy zo živnosti.
- Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2019 presiahli sumu 1 968,68 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahrňuje sa sem aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR).
- Daňovník je povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy uvedenú sumu nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu.
- Daňové priznanie sa podáva správcovi dane, ktorým je daňový úrad, pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu.
Lehoty na podanie daňového priznania
- Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 je do 31. marca 2020.
- Finančná správa informovala o možnosti v niektorých prípadoch podať „papierové“ daňové priznanie k dani z príjmu a zaplatiť daň bez podaného oznámenia odkladu až do konca mája. Koho sa toto opatrenie týka? Ako informovala prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová: „Finančná správa za ostatné obdobie prijala celý rad opatrení, aby chránila nielen našich klientov, ale aj našich zamestnancov pred šírením koronavírusu.. Chceme ešte viac uľahčiť podávanie daňových priznaní k dani z príjmu tým subjektom, ktoré nie sú s nami povinné komunikovať elektronicky. Vyjdeme im v ústrety aj tak, že ak podajú daňové priznanie a zaplatia daň do konca mája (do 31.5.), budeme naň prihliadať ako na podanie spravené v lehote a v lehote aj zaplatené. Nemusia nám tento „odklad“ nijako oznamovať.“
Finančná správa upozorňuje, že opatrenie sa týka len tých, ktorí s finančnou správou nie sú povinní komunikovať elektronicky. Netýka sa to teda platiteľov DPH, právnických osôb zapísaných v obchodnom registri a fyzických osôb podnikateľov. Tí komunikujú s finančnou správou elektronicky a majú tak iné možnosti komunikácie ako osobný kontakt. Daňovníci majú navyše zákonnú možnosť si podanie daňového priznania odložiť.
Možnosť predĺženia lehoty
- Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa zákona o dani z príjmov, sa na základe
- oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa zákona o dani z príjmov predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii). Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná
- oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa zákona o dani z príjmov predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii). Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie. V tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu
- Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke Finančnej správy.
Lehota na podanie daňového priznania, ak ste ukončili živnosť
- Ak živnostník v priebehu zdaňovacieho obdobia – teda v roku 2019 – skončil podnikateľskú činnosť (napríklad zrušenie živnostenského oprávnenia), lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Za rok 2019 je posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania 31. marec 2020, dokedy je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Takýto daňovník však môže využiť aj postup podľa zákona o dani z príjmov, teda na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania sa mu predĺži lehota na podanie daňového priznania.
Lehota na podanie daňového priznania, ak živnostník zomrie
- Ak daňovník – živnostník – zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Tlačivo daňového priznania určené pre živnostníka
- Daňovník, ktorý dosiahne v zdaňovacom období príjmy zo živnosti a vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.
Základ dane živnostníka
- Daňovník poberajúci okrem príjmov zo živnosti aj iné druhy príjmov svoj základ dane zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 (z podnikania) a § 6 ods. 2 (z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 (z príjmov z prenájmu) a § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) a § 8 (z ostatných príjmov).
- Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne ako súčasť osobitného základu dane. Sadzba dane z tohto osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku je 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či príjem plynie zo zdrojov na území Slovenskej republiky, alebo z príjmov zo zdrojov v zahraničí.
- O daňovú stratu si daňovník môže znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z tzv. aktívnych príjmov (t. j. príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti), pričom sa použije postup odpočtu daňovej straty podľa zákona o dani z príjmov.
- Daňovník zahrnie do základu dane aj príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň a daňovník sa rozhodne takto vybranú daň zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ide len o príjmy dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov (podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov).
- Daňovník do základu danie nezahrnie príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považuje za splnenie daňovej povinnosti.
Daňová strata
- Živnostník môže vykázať daňovú stratu iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane, respektíve čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky, ktoré má živnostník zaúčtované vo svojom účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii podľa zákona o dani z príjmov.
- Ak živnostník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) a okrem týchto výdavkov uplatnených percentom z príjmov má nárok na uplatnenie výdavkov na poistné a príspevky v preukázanej výške, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata.
- Daňovú stratu nemôže vykázať daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu ani daňovník s príjmami z prenájmu.
- Daňovú stratu je možné odpočítavať podľa § 30 zákona o dani z príjmov od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, a to rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
- Ak ide o daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2015 a nasledujúce, odpočet daňovej straty sa uplatní rovnomerne počas štyroch po sebe bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Ak by daňovník v týchto rokoch nevykázal základ dane, resp. vykáže ho v nižšej sume ako je 1/4 straty, stratí nárok na jej uplatnenie v celej výške, alebo v rozdiele, o ktorý je základ dane nižší ako príslušná časť straty, ktorú si môže daňovník uplatniť.