V čase zakázaných návštev v nemocniciach v súvislosti s bojom proti epidémii koronavírusu sa stalo, že príbuzných nikto neinformoval o úmrtí príbuzného v zdravotníckom zariadení. Nemocnica ako argument použila, že v rámci GDPR nemôže informovať telefonicky. Má nemocnica na takýto postup právo? Je povinná informovať o úmrtí. Čo sa deje, ak nemá človek blízke osoby, podľa Občianskeho zákonníka? Ako sa niekto dozvie o jeho úmrtí v nemocnici?
Odpovedá advokátska kancelária Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o.:
Povinnosť informovania zdravotníckych zariadení ohľadom úmrtia osoby v tomto zariadení upravuje zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
Podľa § 41 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný bezodkladne oznámiť úmrtie v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti a) osobám blízkym zomrelej osobe a ak takéto osoby nie sú známe, obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého. Ak trvalý pobyt alebo prechodný pobyt zomrelého nie je známy, obci, v ktorej má zdravotnícke zariadenie, ktorému sa úmrtie oznámilo (v prípade úmrtia mimo zdravotníckeho zariadenia) alebo v ktorom k úmrtiu došlo, miesto prevádzkovania, b) úradu pre dohľad. Podľa § 5 písm. b) zákona o pohrebníctve poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom sú povinní oznámiť bezodkladne úmrtie osoby blízkej osobe mŕtveho; ak takých osôb niet, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu. Ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu mŕtveho, úmrtie sa oznamuje obci, v ktorej došlo k úmrtiu.
Blízkou osobou je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade (teda rodiča a deti), súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
V zmysle platnej právnej úpravy zdravotnícke zariadenie je povinné oznámiť úmrtie, ktoré nastalo v jeho priestoroch, blízkym osobám zomrelého, pričom na tejto povinnosti nemajú vplyv ani opatrenia v súvislosti so zákazom návštev v zdravotníckom zariadení.
Argument ohľadom GDPR v tomto smere nedáva zmysel aj vzhľadom na skutočnosť, že sa GDPR nevzťahuje na osobné údaje zosnulých osôb. Navyše tu existuje zákonný dôvod na spracúvanie týchto údajov. V prípade, ak by mal byť problém v identifikácii blízkej osoby, ktorej sa informácia o úmrtí oznamuje, je na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby organizačne zabezpečil plnenie tejto povinnosti.
V praxi sa pri prijatí pacienta do zdravotníckeho zariadenia nahlasuje personálu osoba, ktorej sa v prípade potreby poskytujú bližšie informácie, ak by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu alebo k úmrtiu pacienta. Meno, priezvisko a kontakt tejto osoby sa zapisuje zároveň do zdravotnej dokumentácie.
V prípade, ak nie je známa blízka osoba zomrelého, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého; ak trvalý pobyt alebo prechodný pobyt zomrelého nie je známy, obci, v ktorej má zdravotnícke zariadenie, ktorému sa úmrtie oznámilo (v prípade úmrtia mimo zdravotníckeho zariadenia) alebo v ktorom k úmrtiu došlo, miesto prevádzkovania.