Slovenský právny poriadok pozná dedenie zo zákona, závetu, alebo z obidvoch dôvodov.
Závet:
Notárska komora SR: Najlepším riešením, ktorým sa akceptuje posledná vôľa zomrelého, je závet. Závet (testament) je právny úkon, v ktorom poručiteľ ustanoví dediča, poprípade určí ich podiely, alebo vecné práva, ktoré im majú pripadnúť.
Ak ste sa rozhodli spísať závet, mali by ste myslieť na formality, ktoré musí spĺňať, aby bol platný. Okrem toho, že disponovať môžete len so svojím majetkom, nemôžete v poslednej vôli zabudnúť na tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú deti a vnuci poručiteľa.
Takisto nemôžete dedičovi prikázať, ako má s dedičstvom naložiť. Najlepšie je obrátiť sa na notára, ktorý je odborne spôsobilý poskytnúť užitočné rady, ale aj pomôcť pri samotnom zostavení závetu. Notár zabezpečí, aby bol závet platný a nenapadnuteľný v prípade budúcich sporov. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá má vyššiu dôkaznú silu ako akékoľvek iné zmluvné dohody.
Dedenie zo zákona
Ak zosnulá osoba nenechala závet, dedí zo zákona.
1. skupina: Ako prvé prichádzajú na rad deti, manželka alebo manžel zosnulého, ktorí dedia rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, získavajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomkovia. V prípade, ak manželstvo trvalo až do smrti jedného z manželov, najskôr sa vysporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a až zvyšná polovica sa dedí medzi manželku a deti.
2. skupina: Ak zosnulý nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili so zosnulým po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a opäť osoby, ktoré s ním žili po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
3. skupina: Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Koľko zaplatíte notárovi
23 eur – najnižší poplatok za dedičské konanie je táto suma, ale pri dedičstve prevyšujúcom sumu 663 800 eur sa do základu odmeny už nezapočíta.
Aj úkony notára podliehajú zdaneniu, preto sa k všetkým sumám pripočítava 19-percentná DPH.
Okrem odmeny notára sa platia náhrady hotových výdavkov celého konania (cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov uhradená Notárskej komore Slovenskej republiky za prístup do centrálneho informačného systému a iné).
Ak dedičské konanie notár zastaví pre nemajetnosť poručiteľa, vtedy platí trovy konania štát.
Za prejednanie dedičstva je odmena notára ako súdneho komisára stanovená percentom.
Základom je všeobecná hodnota dedičstva v čase smrti poručiteľa – čím je vyššia, tým je odmena nižšia:
- z prvých 3 300 eur základu 2 %,
- z presahujúcej sumy až do 16 500 eur základu 1 %,
- z presahujúcej sumy až do 33 100 eur základu 0,7 %,
- z presahujúcej sumy až do 99 500 eur základu 0,4 %,
- z presahujúcej sumy až do 663 800 eur základu 0,2 %
Zdroj: vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 31 z roku 1993 Zbierky o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov.
Súdne konanie
Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a dôvodov vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí, alebo nie. V prípadoch dedičských sporov ide o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Neplatnosť listín: toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada a sporný majetok do výpočtu dedičstva nezaradí.