Podať daňové priznanie k dani z príjmov a daň zaplatiť môžu daňovníci podľa informácií Finančnej správy aj naďalej. Mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou stále trvá a preto ešte nie je určený presný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane. Upravená legislatíva v súvislosti v s výskytom ochorenia COVID-19 určila, že daňovníci tak môžu spraviť až mesiac po skončení pandémie, ktorá sa zatiaľ neskončila. Platí to aj v prípade daňovníkov, ktorí podali oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.
Finančná správa upozornila, že koniec núdzového stavu neznamená koniec pandémie. Opatrenia podľa zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa uplatňujú počas obdobia pandémie a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. Obdobím pandémie sa rozumie obdobie od 12. marca 2020, keď vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu, až kým vláda mimoriadnu situáciu neodvolá. Až potom začnú plynúť uvedené lehoty. Keďže vláda SR mimoriadnu situáciu zatiaľ neodvolala, obdobie pandémie pre účely tohto zákona stále trvá.
Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 je teda možné podať a daň z príjmov zaplatiť v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Ak teda napríklad vláda vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, daňové priznanie môže daňovník podať do 31. augusta 2020, v tejto lehote je povinný daň z príjmov aj zaplatiť a zároveň v tejto lehote môže poukázať podiel zo zaplatenej dane – takzvané dve percentá z dane. V prípade, ak sa skončí obdobie pandémie v auguste, termín na podanie daňového priznania bude konci septembra.
Rovnaký postup platí aj v prípade, ak si daňovník oznámením podaným do konca marca 2020 predĺžil lehotu na podanie daňového priznania. Ak si napríklad predĺžil lehotu na podanie daňového priznania do konca júna, ani v takom prípade nemusí daňové priznanie v tejto lehote podať a ani daň zaplatiť. Môže tak spraviť až do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Daňové priznanie k dani z príjmov podávajú aj niektorí dôchodcovia, pretože daňové priznanie je povinný podať každý občan, ktorého zdaniteľné príjmy boli v roku 2019 vyššie ako 1 968,68 eura. V prípade, ak penzista pracoval, podnikal alebo mal iný zdaniteľný príjem nižší ako uvedená suma, platiť dane nemusí. Podmienkou teda je, že celoročný hrubý zárobok penzistu nesmie prekročiť polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Ak však zamestnávateľ pracujúcemu dôchodcovi zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 1 968,68 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok. Tento mu daňový úrad vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku.
Žiadosť netreba podávať osobitne, je súčasťou daňového priznania. Pozor však, daňový preplatok úrad vráti iba v prípade, že je väčší ako päť eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako päť eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.
Pri podávaní daňového priznania je potrebné rozlišovať medzi typmi tlačiva. Dôchodca, ktorý dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti – teda zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A.
V prípade, ak mal aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľností alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.
V daňovom priznaní je aj kolónka, do ktorej sa uvádza výška celoročného dôchodku. Jeho výšku však uvádza len ten dôchodca, ktorého penzia je nízka, a preto mu vzniká nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima. Ak niekto žiada o vrátenie preplatku, ktorý mu vznikol z dôvodu, že jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľného minima, výšku dôchodku nemusí uviesť.
Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené. Dôchodkové dávky a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Patrí sem starobný, predčasný, invalidný, vdovský a vdovecký, sirotský a výsluhový dôchodok.
Ak dôchodca poberal v roku 2019 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 3 120 eur alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 3 120 eur a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, uplatní daňový bonus na dieťa. Suma daňového bonusu u daňovníka, ktorý vyživuje dieťa do šiestich rokov veku, sa zvýšila minulý rok na sumu 44,34 eura mesačne na každé takéto vyživované dieťa. Pozor však, do príjmov na uplatnenie daňového bonusu sa nezahŕňajú tzv. pasívne príjmy, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu.