Zákon pripúšťa tieto možnosti:
1. Zrušenie spoluvlastníctva dohodou:
- podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyporiadaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia naviac uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím.
- pokiaľ sa všetci spoluvlastníci veci dokážu dohodnúť na zrušení, no najmä na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvárajú tzv. dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje žiadne formálne náležitosti takejto dohody, dokonca pripúšťa, aby takáto dohoda mala len ústnu formu, ale s tým, že každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. V prípade, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť vždy písomná. Základnou a nevyhnutnou obsahovou náležitosťou každej dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva je jasný a zrozumiteľný spôsob vysporiadania, t.j. z dohody musí byť zrejmé, ako sa spoluvlastníci vysporiadali.
- dohoda o zrušení spoluvlastníctva by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vysporiadava. Okrem toho, dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonnom stanovené náležitosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri. „V prípade, že predmetom dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť, musí takáto písomná dohoda mať aj formálne a obsahové náležitosti ustanovené nielen v §37, §141 Občianskeho zákonníka, ale aj náležitosti ustanovené katastrálnym zákonom č. 162/1995 Z. z. príp. zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. Nie je možné vylúčiť aj aplikáciu iných právnych noriem,“ uvádza advokát Milan Hurtaj na webovej stránke hurtaj.sk.
- základnou a nevyhnutnou obsahovou náležitosťou každej dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva je jasný a zrozumiteľný spôsob vysporiadania, teda z dohody musí byť zrejmé, ako sa spoluvlastníci vysporiadali.
2. Zrušenie spoluvlastníctva rozhodnutím súdu
- ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z týchto vyporiadaní:
a) rozdelenie veci: ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (zákonom stanovená výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne)
b) prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu – ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Komu bude vec prikázaná, závisí od rozhodnutia súdu, pričom veľkosť podielu nebýva vždy kľúčovým kritériom pre posúdenie, kto nadobudne vec do svojho výlučného vlastníctva.
c) predaj tretej osobe a rozdelenie výťažku podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov – ak žiadny so spoluvlastníkov nemá záujem vec vlastniť.
Delenie pozemkov v spoluvlastníctve
Delenie poľnohospodárskych a lesných pozemkov podlieha podľa legislatívy takzvanému zákazu drobenia pozemkov. Ten sa vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce).
Pri poľnohospodárskych pozemkoch nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2). Poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie pôda evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
Výnimka zo zákazu
Výnimka zo zákazu drobenia sa vzťahuje na prípady, ak:
a) sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav.
b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu
c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok.
d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady. Výnimka podľa písmena a) a b) sa preukazuje stanoviskom obce, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad. Určujúca pre stanovisko je územnoplánovacia dokumentácia danej obce.
Právne úkony v rozpore so zákazom drobenia sú neplatné v zmysle paragrafov Občianskeho zákonníka a z právneho hľadiska nemajú už od počiatku žiadne právne účinky. K neplatnosti právneho úkonu môže dôjsť najmä pri uzavieraní zmlúv o vyporiadaní spoluvlastníctva.