- podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
- ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
- ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedia dedičia zo zákona.
- dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Uznesenie o dedičstve
Uznesenie o dedičstve vydáva notár a uznesením
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka
d) schváli dohodu o prenechaní predloženého dedičstva na úhradu dlhov
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
Spory v dedičskom práve
Hádky a spory o dedičstvo, ktoré dedičia a notár nevyriešia v rámci dedičského konania, upravuje legislatíva cez Civilný mimosporový poriadok.
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba od právneho posúdenia skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Uznesenie sa doručí aj účastníkovi, ktorému sa účasť v konaní ukončuje.
Dedičské právo toho, čia účasť v konaní bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada.
Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby na určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
Vo všeobecnosti ale platí, že ak z nejakého dôvodu účastník dedičského konania nesúhlasí s obsahom listiny (unesenia o dedičstve, závetu, listiny o vydedení a i.), môže ho „napadnúť“, čo znamená, že môže použiť dostupné právne prostriedky na to, aby zvrátil účinky, ktoré táto listina vyvoláva, resp. ktoré mala vyvolať.
Ak notár vydá uznesenie o dedičstve a dedič s takýmto rozdelením dedičstva z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasí, môže pred nadobudnutím právoplatnosti, do 15 dní od jeho vydania, požiadať súd o pokračovanie v dedičskom konaní, čím dokument stratí platnosť a pokračuje sa v dedičskom konaní, ako keby k jeho vydaniu nedošlo.
Ak dedič nesúhlasí so závetom, prípadne s listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou (žalobou) domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení. Takúto žalobu je potrené podať v čase od začatia dedičského konania do jeho skončenia, pričom dedičské konanie sa v tomto prípade preruší až do konečného rozhodnutia o neplatnosti danej listiny.
Podanie na súd pri žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní musí obsahovať minimálne údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúča a uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Nakoniec každé podanie treba označiť dátumom a podpísať. Podpis nemusí byť úradne overený.
Pre žaloby (podania, ktorými sa začína súdne konanie) zákon stanovuje ešte prísnejšie kritériá a vyžaduje viac údajov, ktoré musia obsahovať. Každá žaloba musí okrem vyššie uvedených údajov obsahovať aj označenie účastníkov konania, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha.
Naformulovanie žaloby a označenie dôkazov býva zložité, a preto pred podaním žaloby je vhodné konzultovať postup s advokátom, prípadne sa nechať v súdnom konaní aj zastúpiť. Súd spravidla sám nehľadá dôkazy a pokiaľ účastník nejaký dôkaz neoznačí, hoci by mu mohol pomôcť uspieť v súdnom konaní, súd ho nevykoná, čo je na škodu tohto účastníka. To isté však platí aj pre účastníkov, ktorí sú na strane žalovaných, ktorí rovnako ako žalobca majú svoje práva a môžu využívať prostriedky procesnej obrany, uvádzať dôležité tvrdenia a navrhovať dôkazy vo svoj prospech.
Kedy sa započítavajú dary do dedičstva?
Na započítanie daru do dedičských podielov môže dať závetca príkaz priamo v testamente, započítanie sa vykoná aj vtedy, ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení §-u 479 Občianskeho zákonníka (deti, vnuci, pravnuci) neodôvodnene zvýhodnený (neopomenuteľným dedičom – teda maloletému potomkovi, ktorý musí dostať aspoň toľko, koľko robí jeho dedičský podiel zo zákona, alebo plnoletému potomkovi, ktorý musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu)…
Započítanie sa uskutoční tak, že k čistej cene dedičstva sa pripočítavajú všetky zápočty, tento súčet sa vezme ako základ pre vyčíslenie dedičských podielov a od jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty. K hodnote dedičstva sa teda pripočíta hodnota daru a táto suma sa vydelí počtom dedičov. Ak na dediča, ktorý dostal dar, ktorý je predmetom započítania pripadá rovnako alebo menej, ako bola hodnota daru, už nededí, avšak nemusí ostatným dedičom nič vracať.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Výnimkou je len prípad, ak by išlo o obvyklé darovania. V prípade, ak by namiesto potomka v prvej dedičskej skupine dedili jeho deti, alebo ich potomkovia, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Darovanie nehnuteľnosti sa považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava. Cena daru sa zvyčajne v praxi posudzuje tak, že dary by sa mali započítavať v cene, ktorú mali v čase darovania, ale zákon a súdy pripúšťajú výnimky z tohto pravidla, v dedičskom konaní je právomocou súdu určiť cenu darovaných nehnuteľností.