1. skupina dedičov
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov.
Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodenia živé.
Príklad:
Zosnulý muž bola majiteľom domu spoločne s manželkou. Mal jedného syna. Každý z nich vlastnil polovicu domu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Dediť budú teda manželka a syn.
Dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna, čiže každý zdedí 25-percentný podiel na vlastníctve nehnuteľnosti. Manželka tak bude celkom vlastniť 75 percent a syn 25-percentný podiel.
2. skupina dedičov
V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.
Príklad:
Zosnulá manželka vlastnila s manželom dvojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Predmetom dedičského konania je polovica dvojizbového bytu.
Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude takéto: manžel získa 25 percent podielu, celovo bude mať teda ako 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manžela 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.
3. skupina dedičov
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.
Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.
Príklad:
Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou jednoizbového bytu, v ktorom 15 rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, ale žije jeho dcéra.
Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú takéto: druh 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentý podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane takisto 25 percent.
Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.
4. skupina zákonných dedičov
V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.
Príklad:
Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou štvorizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej starý otec z matkinej strany a strýko z otcovej strany.
Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec a strýko zosnulej zdedia každý 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a strýko, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedil strýko zosnulej osoby.