V závete môže poručiteľ určiť za dedičov svojho majetku kohokoľvek, nemusí ísť len o najbližších príbuzných. So svojím majetkom môže naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Koho ale vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže sú jeho potomkovia (pokiaľ ich nevydedil). Zákon hovorí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a potomkom plnoletým aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, pričom pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.
Príklad č. 1
Zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 15-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom.
Neplnoleté dieťa by teda dostalo 5-tisíc eur, teda jednu tretinu z uvedenej sumy rovnako ako dieťa plnoleté a manželka. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou vynaložiť inak.
Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 5-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 2,5-tisíca eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Manželka nemusí zo závetu dostať nič, zvyšné peniaze môže poručiteľ odkázať komukoľvek, manželka medzi neopomenuteľných dedičov nepatrí, a preto zo závetu nemusí dostať žiaden majetok. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 7,5 tisíca eur.
Ak však poručiteľ tak neurobí a jedného z neopomenuteľných dedičov, teda jedno z detí, prípadne obe, opomenie, závet sa nestáva automatický neplatným. Závet bude platný dovtedy, kým sa jeden z dotknutých dedičov nezačne dovolávať neplatnosti právneho úkonu, teda neplatnosti závetu.
Príklad č. 2
Poručiteľ v závete zanechal dvom potomkov finančnú sumu pre každého vo výške 5000 eur, pred časom každému z nich daroval majetok vo výške približne 15 000 eur. Dom, v ktorom býval, a chatu zdedila jeho súčasná manželka, ide o majetok v hodnote asi 150 000 eur: Majú súrodenci nárok na byt, auto a chatu?
Občiansky zákonník stanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Pri dedení zo závetu sa však toto započítanie nerobí automaticky. Urobí sa len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (teda neopomenuteľnému dedičovi) neodôvodnene zvýhodnený.
Ak každej otec zanechal závetom len 5000 eur, môžu deti závet napadnúť pre neplatnosť z dôvodu, že sa im neostalo toľko, koľko by sa im malo dostať pri dedení zo zákona (teda aspoň jedna polovica dedičského podielu zo zákona).
Ak by dcéry závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok. Polovicu majetku by ale určite nezdedili, pretože byt aj chata boli určite v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho ženy. Teda predmetom dedenia bude len otcova polovica domu a chaty. Otec zanechal dve dcéry a jednu manželku, zo zákona patrí každému z dedičov po tretine z dedičstva, teda po 1/6 z bytu a chaty by mala zdediť každá zo sestier a otcova manželka.
Na čo si dať pozor
Rodičia chcú odkázať dcére rodinný dom, neprajú si ale, aby v prípade rozvodu mal na tento majetok nárok jej manžel.
V zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nadobudne potomok vec dedením, bez ohľadu na to, či pôjde o dedenie zo zákona, alebo zo závetu, nebude táto vec spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako rodičia môžu za svojho života darovať majetok svojim deťom bez ohľadu na to, či sú vydaté/ženaté, pretože manžel/manželka obdarovaného sa nestáva spoluvlastníkom tejto veci.
Muž má dve deti z prvého manželstva, s druhou manželkou má jedno dieťa. Manželka vlastní majetok mimo BSM aj v rámci BSM a chystá sa napísať závet. Je povinná niečo zo svojho majetku odkázať aj manželovým deťom?
Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že "Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Z uvedeného vyplýva, že po manželovi budú neopomenuteľnými dedičmi všetky jeho deti. Po manželke je ale neopomenuteľným dedičom len je dieťa, teda deti manžela z prvého manželstva majetok po nej dediť nebudú a nie je povinná im ani nič odkázať v závete.
Slobodná, bezdetná žena už nemá ani rodičov, nechce, aby po nej dedili jej dve sestry, ale ich deti.
Keďže žena nemá deti, zo zákona neexistujú prekážky pri odkázaní majetku komukoľvek. Pri dedení zo závetu je jediné obmedzenie, že maloletí potomkovia musia dostať minimálne toľko, čo by dedili podľa zákona, a plnoletí potomkovia minimálne polovicu dedičského podielu zo zákona. Žena teda môže napísať závet, v ktorom odkáže svoj majetok komukoľvek.
Pred časom poručiteľka napísala závet vlastnou rukou a pred notárom ho podpísala. Následne zomrela a na dedičskom konaní jedna z dcér závet neuznala za právoplatný, lebo nie je dátum napísaný vlastnou rukou a potvrdil to aj jej prítomný právnik. Dedičské konanie prebehlo teda na základe zákona. Je závet bez vlastnoručne napísaného dátumu neplatný?
Podľa ust. § 476a Občianskeho zákonníka musí byť vlastnoručný závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Zákon zároveň vyžaduje, aby v každom závete bol uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Pre platnosť závetu sa tak vyžaduje, aby celý jeho text bol napísaný poručiteľom vlastnou rukou a závet bol vlastnoručne podpísaný (bez mechanického prostriedku (faksimile) či dokonca vedenia alebo pridržania ruky poručiteľa inou osobou). Pretože dátum je nerozdielnou obsahovou súčasťou aj pri vlastnoručnom závete, vyžaduje sa, aby bol napísaný vlastnou rukou bez použitia mechanických prostriedkov ako je počítač, písací stroj či dátumová pečiatka.
Rovnako, ak by dátum podpísania závetu nebol na závete uvedený poručiteľom, ale inou osobou (napríklad notárom, ako je uvedené vyššie v otázke), tiež nie sú splnené podmienky, ktoré kladie zákon na holografný závet. Sankciou je neplatnosť závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak však poručiteľ zanechal závet, ktorý nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona a dedičstvo poručiteľa bude rozdelené podľa dedičských skupín.