Predtým, ako niekomu požičiate peniaze, zvážte, či vám ich bude dotyčná osoba schopná vrátiť. Myslite na to, že v prípade akýchkoľvek problémov s vrátením pôžičky do budúcnosti, ako sú neochota dlžníka pôžičku vrátiť alebo smrť dlžníka, budete vy tým, kto musí preukázať, že peniaze ste dlžníkovi naozaj požičali.
Do určitej miery chráni veriteľa zmluva o pôžičke a takzvané uznanie dlhu. Zmluvu o pôžičke si môžete spísať sami, prípadne môžete o spísanie požiadať právnika. Obsahovať by mala označenie veriteľa a dlžníka, údaj o tom, že veriteľ požičiava dlžníkovi určitú peňažnú sumu a jej presnú výšku, dohodu o výške jednotlivých splátok, ich splatnosť, dohodu o úrokoch, dátum a miesto podpísania zmluvy a podpis veriteľa a dlžníka. Tieto podpisy nemusia byť úradne osvedčené. Lepšie je však navštíviť matričný úrad alebo notára.
Uznanie dlhu by malo obsahovať vyhlásenie dlžníka, že v konkrétny deň ste mu požičali peňažnú sumu v určitej výške a túto požičanú sumu sa vám zaväzuje vrátiť v dohodnutom termíne. Podpis takisto nemusí byť úradne osvedčený, ale aj tak je vhodné ísť na matriku alebo k notárovi a dať podpisy overiť. Vyhnete sa tak spochybneniu zo strany dlžníka, že dlh uznal skutočne on.
V prípade vyšších súm je zmluva nutnosťou. Ak niekomu požičiate na kúpu nehnuteľnosti, riešením môže byť zriadenie vecného bremena. To iste oceníte v situácii, keď blízkemu dáte peniaze na kúpu bytu, lenže dlžník zomrie a nehnuteľnosť zdedí jeho manželka alebo deti a tí už nemusia byť ochotní peniaze vrátiť.
Po právnej stránke je zmluva o pôžičke upravená v ustanovení § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon pri uzatváraní takejto zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Ústna dohoda je však rovnako záväzná. Aj na základe takejto dohody vzniká veriteľovi nárok na vrátenie peňazí po uplynutí doby, na ktorú ich dlžníkovi požičal.
Ak dlžník nechce dobrovoľne vrátiť financie, tak veriteľovi neostáva nič iné, len podať žalobu na príslušnom súde a súdnou cestou sa domáhať vrátenia požičaných peňazí. Veriteľ ale opäť znáša dôkazné bremeno a preukazuje skutočnosť, že peniaze požičal a dotyčná osoba ich nevrátila v dohodnutom čase. Ak veriteľ nemá žiadne písomnosti, ktoré by uvedené skutočnosti dokázali, v prípadnom spore bude mať veľmi sťažené podmienky.
Ako iné dôkazné prostriedky prichádzajú v každom prípade do úvahy svedecké výpovede. Svedkami by mali byť predovšetkým osoby, ktoré vedia potvrdiť výšku pôžičky a skutočnosť, že veriteľ peňažné prostriedky skutočne požičal. Poslúžiť môžu aj výpisy z bankových účtov, výzvy, ktorými veriteľ vyzýva na vrátenie peňazí, e-maily alebo textové správy, ktorými dlžník žiadal o poskytnutie pôžičky.
V prípade, ak dlžník financie nevráti ani v deň splatnosti pôžičky, môžete, ale nemusíte dlžníka najprv písomne vyzvať, aby dlh zaplatil. Vo výzve mu môžete mu dať lehotu na úhradu dlhu s upozornením, že v opačnom prípade budete celú záležitosť riešiť súdnou cestou. Ak sa rozhodnete dlžníka nevyzvať, prípadne dlžník nereaguje ani na zaslanú výzvu, musíte sa obrátiť na príslušný súd so žalobou o zaplatenie požičanej sumy.
V prípade úspechu v spore súd vynesie rozsudok, ktorým zaviaže dlžníka zaplatiť peňažnú sumu spolu s príslušenstvom a trovami konania. Ak dlžník nezaplatí ani napriek právoplatnému rozsudku, treba podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi zákon umožňuje vykonať exekúciu niekoľkými spôsobmi tak, aby bola peňažná suma veriteľa vymožená.