Delenie spoluvlastníckych podielov má prísne pravidlá

Vysporiadanie spoluvlastníctva pre neochotu spoluvlastníkov dohodnúť sa môže skončiť až na súde. Až ten rozhodne, ako majetok rozdelí.

21.10.2020 10:00
notár, právnik, manželia, rozvod, zmluva, dohoda Foto:
Súd musí vždy skúmať, či je možné vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, dobre rozdeliť medzi spoluvlastníkov.
debata

V praxi sa často možno stretnúť s prípadmi, keď sú napríklad traja spoluvlastníci pozemku, dvaja ho chcú predať a jeden nesúhlasí. „V takomto prípade prichádza na rad vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Legislatíva umožňuje niekoľko spôsobov, ako tak možno urobiť: môže nastať vysporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe dohody strán, alebo zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom,“ vysvetľuje advokátka Vladimíra Gáliková Klučková.

„Ešte pred podaním návrhu na súd dôrazne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť so všetkými spoluvlastníkmi na zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Treba si uvedomiť, že pokiaľ o zrušení a vysporiadaní rozhoduje súd, tak sa môže stať, že súd rozhodne inak, ako si to žalujúci spoluvlastník predstavuje,“ hovorí advokát Milan Hurtaj.

Súd musí vždy skúmať, či je možné vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, dobre rozdeliť medzi spoluvlastníkov. Pokiaľ je možné vec dobre rozdeliť, súd musí vždy postupovať tak, že vec rozdelí, a to aj v prípade, že rozdelenie veci žiaden zo spoluvlastníkov nenavrhuje. V prípade nehnuteľností je možné rozdelenie aj vertikálne, ale aj horizontálne, pokiaľ výsledkom takéhoto delenia sú samostatné buď bytové, alebo nebytové jednotky, prípadne pozemky.

Súd spravidla za týmto účelom ustanoví znalca, ktorý určí, či je možné nehnuteľnosť technicky rozdeliť a ak áno, aké náklady by s tým boli spojené. Zdôrazňujeme, že zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo „dobre“ možné. To znamená, že súd prihliada nielen na to, či je rozdelenie technicky možné, ale aj na to, či takémuto rozdeleniu nebránia iné objektívne alebo subjektívne skutočnosti.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd sa spravidla snaží usporiadať majetkové vzťahy medzi spoluvlastníkmi tak, že celú vec prikáže jednému z nich za primeranú finančnú náhradu v prospech ostatných odstupujúcich spoluvlastníkov.

Súd však môže postupovať aj tak, že vec prikáže viacerým spoluvlastníkom, nielen jednému. Pri rozhodovaní o tom, komu vec prikáže, ako aj pri rozhodovaní o výške primeranej finančnej náhrady prihliada súd nielen na veľkosti podielov, ale aj na účelné vyžitie veci a na násilné správanie spoluvlastníkov. Účelnosť sa posudzuje najmä podľa toho, ktorý spoluvlastník vec užíva.

Pokiaľ je predmetom napríklad byt, tak pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov tento byt sám užíva, tak je účelné, aby bol prikázaný jemu do vlastníctva. Násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov súd vždy vyhodnocuje v neprospech toho, kto sa násilia dopúšťa. Pokiaľ je predmetom spoluvlastníctva byt, v ktorom žijú dvaja spoluvlastníci, a jeden z nich pácha násilie na druhom spoluvlastníkovi, tak byt prikáže do výlučného vlastníctva toho, ktorý je obeťou tohto násilia. Násilné správanie je nevyhnutné v konaní preukázať.

Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Predaj prichádza do úvahy výlučne v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov v konaní neprejaví záujem vec nadobudnúť do vlastníctva. Súd nemôže vec prikázať do vlastníctva osoby, ktorá nechce vlastníctvo nadobudnúť. Nikto nemôže byť nútený nadobudnúť vlastníctvo. Súd prihliada pri aplikácii všetkých vyššie uvedených zásad na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Pozemok v podielovom spoluvlastníctve:

V prípade rozdelenia pozemku v podielovom spoluvlastníctve pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa buď zlúčia s existujúcimi pozemkami, alebo sa stanú samostatnými vecami.

Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov.

Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vysporiadaní spoluvlastníctva (a zapísať ju do katastra), prípadne sa obrátiť na súd, aby uskutočnil vysporiadanie spoluvlastníctva.

Zákaz drobenia

Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce).

Pri poľnohospodárskych pozemkov nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2). Poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie pôda evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Výnimka zo zákazu drobenia sa podľa vzťahuje na prípady, ak:

  • a) sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,
  • b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,
  • c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,
  • d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #podielové spoluvlastníctvo #spoluvlastníctvo