Daňové povinnosti majú aj nezamestnaní

Kedy vzniká nezamestnanému povinnosť podať daňové priznanie? Ktorý typ daňového priznania musí v takom prípade podať? A ktoré dávky sa nezdaňujú?

28.10.2020 08:00
daňové priznanie Foto: ,
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa neprepočítava podľa počtu kalendárnych mesiacov dosahovania príjmu.
debata

Občania, ktorí v priebehu zdaňovacieho obdobia boli nezamestnaní (teda boli vedení v evidencii nezamestnaných alebo poberali dávky v hmotnej núdzi). Počas roka 2019 okrem poberania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi mohli poberať aj zdaniteľné príjmy napríklad zo závislej činnosti (na základe pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti alebo vykonaní práce), príjem z podnikania, z prenájmu nehnuteľnosti a podobne.

Povinnosť nezamestnaného podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 je povinný podať daňovník, ak v priebehu roka 2019 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1 968,68 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený vrátane príjmov zo zdrojov v zahraničí (dávky v nezamestnanosti sú príjmom oslobodeným od dane, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).

Výhodnosť podať daňové priznanie

Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (teda zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2019 nepresiahol sumu 1 968,68 eura. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový úrad mu vráti daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania.

Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Použitie typu daňového priznania

Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 1 968,68 eura, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2019 musel podať zamestnávateľovi najneskôr do 17. februára 2020.

Ak daňovník poberal aj príjmy zo závislej činnosti (teda zo zamestnania) v zahraničí, nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a v prípade dosiahnutia príjmov nad sumu 1 968,68 eura mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti alebo príjem z vyplatenia podielového listu, je povinný podať daňové priznanie typu B.

Nezdaňované príjmy

Dani z príjmov nepodliehajú dávky a podpory vyplácané z verejného zdravotného poistenia, zo sociálneho poistenia, dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, štátne dávky a štátne sociálne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Medzi dávky, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené, patrí napríklad:

  • dávka v nezamestnanosti
  • dávka garančného poistenia
  • dávka a príspevok v hmotnej núdzi
  • príspevok na zdravotnú starostlivosť
  • aktivačný príspevok
  • príspevok na bývanie
  • ochranný príspevok
  • jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Tieto dávky sa do daňového priznania neuvádzajú.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napríklad príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa neprepočítava podľa počtu kalendárnych mesiacov dosahovania príjmu.

Ak je základ dane daňovníka v roku 2019 rovný alebo je nižší ako 20 507 eur, nezdaniteľná časť je 3 937,35 eura.

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 20 507 eur, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 9 064,094 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #nezamestnaní #daňové priznanie