Aké sú najčastejšie príčiny sporov o dedičstvo?

Ak je len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol.

Ak je dedičov viac, vysporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia aj čo sa týka celého predmetu dedičstva. Dohodnúť sa teda musia o všetkom zdedenom majetku.

Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie, započítava sa podľa toho, o akého dediča ide, aj to čo bezplatne dostal dedičov predok. Ak teda dedí vnuk namiesto otca, započítava sa, čo dostal otec od poručiteľa bezplatne počas života.

Ak sa neuzavrie dohoda medzi dedičmi, Občiansky zákonník upúšťa od toho, aby súd medzi nimi vykonal vysporiadanie (to značí, aby medzi nich delil majetok).V týchto prípadoch súd dedičom, ktorým sa preukázalo dedičské právo, potvrdí nadobudnutie dedičstva, a to podľa ich podielov.

Okrem prípadov potvrdenia nadobudnutia dedičstva alebo schválenia dohody dedičov môže dedičské konanie skončiť aj odovzdaním dedičstva veriteľom, likvidáciou dedičstva alebo zastavením konania pre nedostatok majetku.

Najčastejšie príčiny sporov o dedičstvo

• rozsah majetku spadajúci do dedičstva – v tomto prípade je predmetom sporu to, či konkrétna vec je súčasťou dedičstva, alebo súčasťou dedičstva nie je, môže ísť o hnuteľnú vec (auto, umelecké dielo, cenné papiere a pod.) alebo nehnuteľnú vec (byt, dom, pozemok a podobne).
• hodnota majetku, resp. hodnota dedičstva – predmetom sporu môže byť hodnota jednej alebo viacerých vecí spadajúcich do dedičstva.
• nespokojnosť s rozdelením dedičstva medzi dedičov – niektorý z dedičov sa cíti byť ukrátený na úkor iného dediča, pričom dôvody môžu byť rôzne, napr. vedomosť o neobvyklom dare, ktorý poskytol zosnulý poručiteľ niektorému z dedičov; viacerí dedičia majú záujem o konkrétnu vec z dedičstva a chcú byť jej výlučnými vlastníkmi; problémy môžu spôsobovať aj pohľadávky a záväzky spadajúce do dedičstva, napr. hypotéka na byte poručiteľa a podobne.
• spochybnenie právnych úkonov poručiteľa, ktoré vykonal za života, najmä spochybnenie závetu poručiteľa, spochybnenie listiny o vydedení, spochybňovanie prevodu majetku, ktorý poručiteľ urobil za života, a podobne.
• môžu sa vyskytnúť tiež žaloby opomenutých dedičov.

Žaloby v dedičskom konaní

Stáva sa, že dedičia sa jednoducho nedokážu dohodnúť. V prípade, ak takáto situácia nastane, predstavuje komplikáciu hlavne pre dedičov, nakoľko dochádza k neefektívnemu predlžovaniu dedičského konania.

Notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní. Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Za niektorú stranu „kope“ len advokát, ten sa nemusí pozerať doprava alebo doľava, on hľadí len na záujmy svojho klienta, pričom notár sa pozerá na dedičov súhrnne a nestranne. Niekedy je lepšie, ak sa dedičia dajú zastupovať advokátom, je to najmä vtedy, ak osobné konflikty medzi nimi sú natoľko veľké a neprekonateľné, že by vylučovali čo i len možnosť vzájomnej komunikácie a následnej dohody.

Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a dôvodov vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí, alebo nie.

V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Zároveň určí lehotu, dokedy musí byť žaloba podaná a ak žaloba nie je v tejto lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Ak sú majetkové aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. To znamená, že ak jeden z dedičov tvrdí, že napríklad auto patrí do dedičstva a druhý toto popiera, súd (notár) len skonštatuje, že táto skutočnosť je sporná a auto do dedičstva nezaradí, pričom dedič opäť má možnosť podať žalobu o určenie, že táto vec do dedičstva patrí.