Dedenie zo závetu:
Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ, ktorým môže byť len fyzická osoba. Spoločný závet viacerých osôb je neplatný (aj keby ho zriadili manželia).
Možno ho zriadiť iba v písomnej forme ako holografný (napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa), ako alografný (napísaný v inej písomnej forme a súčasne podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a svedkov) a formou notárskej zápisnice (povinná forma pri mladistvých, ktorí dovŕšili 15. rok).
Náležitosti závetu sú: označenie poručiteľa, dedičov a uvedenie dňa, mesiaca a roku, keď bol závet podpísaný. Podstatnou náležitosťou je aj podpísanie, ktoré je rôzne podľa typu závetov a formálnych náležitostí.
Neopomenuteľní dedičia: takýmito dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Dedenie zo zákona
Dedenie zo zákona znamená prechod poručiteľovho majetku priamo zo zákona na dedičov v poradí tak, ako sú zoradení do štyroch dedičských skupín, pričom poradie je záväzné a neprekročiteľné. Závisí od stupňa príbuzenského pomeru alebo iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.
V I. skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom).
V II. skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva).
V III. skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom.)
V IV. skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom).
Príklad
Ako sa rozdelí dedičstvo zosnulého muža?
1. Muž mal manželku a dve deti
- v prvom rade je nutné vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), z toho vyplýva že polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželke a druhá bude tvoriť dedičstvo, účelom vysporiadania BSM je určiť, čo z majetku v BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva.
- následne sa dedená polovica majetku sa rozdelí na tretiny, každý z dedičov teda získa jednu tretinu dedičstva, manželka aj deti patria do prvej dedičskej skupiny, všetci teda majú nárok na rovnakú časť dedičstva.
2. Muž mal len manželku a rodičov
- v tomto prípade je takisto potrebné vysporiadať BSM, čím polovica majetku patriaca do BSM pripadne manželke, druhá bude predmetom dedičstva.
- v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manželka sama, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželovými rodičmi, dedičia druhej skupiny dedia rovným dielom, manžel (manželka) ale vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Muž mal len družku a súrodenca
- v prípade, ak muž už nemá žijúcich rodičov, ale žil s družkou v spoločnej domácnosti a mal súrodenca, tak by sa o dedičstvo podelili rovným dielom družka aj súrodenec, obom by pripadla polovica majetku. – ak by súrodenec už nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (teda mužove netere a synovcov) tie by sa v tomto konkrétnom prípade rovným dielom rozdelili o polovicu dedičstva.
- družka aj súrodenci dedia v tretej dedičskej skupine, družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade, ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo jej.
4. Muž nemal manželku, deti, rodičov ani súrodencov
- vo štvrtej dedičskej skupine by dedili jeho starí rodičia alebo aj súrodenci jeho rodičov, teda tety a strýkovia, a to všetci rovným dielom, ak by však žili starí rodičia muža, dostali by dedičstvo oni, ak nežijú, až vtedy prichádzajú na rad tety a strýkovia, ak by nežili ani oni, ich deti už na dedičstvo nárok nemajú a dedičstvo by prepadlo štátu.