Fyzická osoba, ktorá má dedičskú spôsobilosť, však nie je spôsobilým dedičom, pokiaľ sa pre ňu stane neprekonateľnou prekážkou dediť jej vlastné konanie, ktorého sa dopustila voči poručiteľovi alebo voči jeho blízkym osobám. Takáto osoba sa dopustila ťažkých pokleskov voči poručiteľovi a jeho rodine, a preto by bolo v rozpore so spoločenskou morálkou, aby profitovala z výhod, ktoré plynú z dedičského nástupníctva. Nespôsobilým dedičom v zmysle Občianskeho zákonníka môže byť výlučne fyzická osoba.
Pre dedičskú nespôsobilosť môže byť z dedičstva vylúčený tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu.
Príčiny dedičskej nespôsobilosti: a) spáchanie úmyselného trestného činu dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom
- pre dedičskú nespôsobilosť je bezvýznamný čas vydania alebo deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku trestného súdu, nakoľko zákon kladie dôraz na úmysel pri spáchaní trestného činu (nedbanlivostné delikty nemajú vplyv na dedičskú spôsobilosť).
- spáchaný úmyselný trestný čin musí smerovať proti osobám uvedeným v zákone. Do úvahy možno brať aj trestné činy, ktoré
- boli spáchané proti uvedeným osobám aj po smrti poručiteľa. Ak by obžalovaný bol oslobodený trestným súdom napríklad preto, lebo zanikla trestnosť činu, alebo preto, lebo trestné konanie bolo zastavané (napríklad v dôsledku amnestie, udelenia milosti, premlčania), súd sám ako predbežnú otázku posúdi, či konanie dediča naplnilo objektívne a subjektívne znaky trestného činu.
- takto môže postupovať aj vtedy, keď sa trestné stíhanie ešte vôbec nezačalo, prípadne keď sa trestné konanie ešte neskončilo. V prípade vhodnosti sa dedičské konanie môže prerušiť v zmysle paragrafov Občianskeho súdneho poriadku.
b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle
- bolo by nezlučiteľné so zásadami dedičského práva, aby dedičstvo nadobudol ten, kto sa snaží navodiť stav, ktorý nezodpovedá vôli poručiteľa.
- tohto konania sa možno dopustiť tak za života poručiteľa, tento dôvod dedičskej nespôsobilosti môže byť zrušený, a to tak, že poručiteľ dedičovi takýto čin odpustil.
- zákon bližšie nevymedzuje pojem „zavrhnutiahodné“ konanie proti prejavu poručiteľovej vôle.
- zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle nespočíva len v tom, že potenciálny dedič poručiteľovi zabránil prejaviť svoju skutočnú vôľu v závete, ale rovnaké následky má také konanie proti poručiteľovej vôli, ktorým by potenciálny dedič poručiteľovi bránil odvolať, zmeniť alebo zrušiť závet.
- súd na dedičskú nespôsobilosť prihliada z úradnej povinnosti. Dedičská nespôsobilosť sa môže týkať tak dediča zo zákona, ako aj dediča zo závetu. Ten, kto sa dopustil konania kvalifikovaného ako konanie zakladajúce dôvod dedičskej nespôsobilosti, nemôže dediť zo žiadneho titulu, a na dediča, na ktorého sa vzťahuje niektorý z dôvodov dedičskej nespôsobilosti, sa hľadí, akoby ani neexistoval.
- ak ide o dediča zo závetu, jeho dedičský podiel môže pripadnúť náhradnému dedičovi, ak takého poručiteľ v závete ustanovil, inak podiel pripadne dedičom zo zákona.
- keď je nespôsobilý dedič poručiteľov potomok, jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti, a ak ich niet, dedia ďalší dedičia nespôsobilého dediča.
- dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa a dedič sa opäť stáva spôsobilým dedičom. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, pre ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu.
Ako sa dedí zo závetu a zo zákona
Podľa Občianskeho zákonníka dediť možno z dvoch právnych titulov – dôvodov, a to zo zákona alebo závetu, prípustná je kombinácia oboch možností.
Dedenie zo závetu:
Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ, ktorým môže byť len fyzická osoba.
Spoločný závet viacerých osôb je neplatný (aj keď by ho zriadili manželia).
Možno ho zriadiť iba v písomnej forme ako holografný (napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa), ako alografný (napísaný v inej písomnej forme a súčasne podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a svedkov) a formou notárskej zápisnice (povinná forma pri mladistvých, ktorí dovŕšili 15. rok).
Náležitosti závetu sú: označenie poručiteľa, dedičov a uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný. Podstatnou náležitosťou je aj podpísanie, ktoré je rôzne podľa typu závetov a formálnych náležitostí.
Neopomenuteľní dedičia: takýmito dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Dedenie zo zákona
Dedenie zo zákona znamená prechod poručiteľovho majetku priamo zo zákona na dedičov v poradí tak, ako sú zoradení do štyroch dedičských skupín, pričom poradie je záväzné a neprekročiteľné. Závisí od stupňa príbuzenského pomeru alebo iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.
V I. skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom),
V II. skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva)
V III. skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom)
V IV. skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom)