Ako sa delia dedičské podiely

Na Slovensku možno dediť zo závetu, zo zákona, prípustná je aj kombinácia oboch spôsobov. Podľa toho, akým spôsobom sa dedí, sa rozdeľujú aj dedičské podiely.

, 03.05.2021 10:00
žena, kancelária, práca, právnička,... Foto:
Pri výpočte veľkosti dedičského podielu treba rozlišovať medzi hodnotou majetku a hodnotou dedičstva.

Poručiteľ má právo rozdeliť svoj majetok v testamente. Určí v ňom, komu aká časť dedičstva pripadne. Zabudnúť nesmie na neopomenuteľných dedičov, inak sa môže rozhodnúť rozdeliť majetok podľa vlastnej vôle. Pri dedení zo zákona sa veľkosť podielov vypočíta podľa toho, kto sú dedičia, z akej dedičskej skupiny pochádzajú a koľko im teda prináleží zo zákona z dedeného majetku.

Poručiteľka mala napríklad manžela, dve plnoleté deti a tri vnúčatá. Pri dedení zo zákona v takomto prípade platí, že pozostalému manželovi z bezpodielového vlastníctva patrí polovica spoločného majetku. Dedí sa druhá polovica majetku. Každý z pozostalých dedí tretinu z danej polovice majetku, pretože dedí manžel a dve deti. Vnuci nededia nič, dedili by len v prípade, ak by ich rodič (potomok poručiteľa) nežil.

Všetko o dedičskom konaní s advokátkou Janou Alušíkovou z právnickej kancelárie MPH - publikované 18. septembra 2020.

V prípade, ak by manželka po sebe zanechala okrem manžela a dvoch detí aj dieťa z predchádzajúceho manželstva, tak by sa dedilo tak, že každý by zdedil štvrtinu z polovice majetku poručiteľky, pretože dedičstvo by sa dedilo na štyri častí – manžel a tri deti. Tým by sa zmenila veľkosť dedičských podielov ostatných dedičov.

Pri výpočte veľkosti dedičského podielu treba rozlišovať medzi hodnotou majetku a hodnotou dedičstva. V prípade úmrtia jedného z manželov sa predmetom dedičstva stáva len časť ich spoločného majetku. Pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa odpočítavajú aj náklady na pohreb. Majetok, ktorý manželia nadobudli počas manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

Keď jeden z manželov zomrie, musí sa na začiatku dedičského konania urobiť vysporiadanie BSM. Dediči sa dohodnú s pozostalým z manželov, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi a čo pozostalému manželovi. Keď sa predpokladá, že obaja manželia sa rovnakým dielom pričinili o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, tak je vysporiadanie takéto: polovica sa stáva predmetom dedičstva, polovica zostáva pozostalému manželovi.

V prvej skupine sa o dedičstvo delia rovnakým dielom manžel poručiteľa a deti. Manžel môže zdediť v tejto skupine najviac jednu polovicu. V druhej skupine dedí manžel poručiteľa najmenej polovicu dedičstva. Ak teda okrem manžela neexistuje iný dedič v tejto skupine, manžel dedí celé dedičstvo. Ak existujú iní dedičia, manžel dedí polovicu dedičstva a zvyšok sa delí rovnakým dielom medzi zvyšných dedičov.

V prípade ak by manželia nemali deti, dedil by manžel v druhej dedičskej skupine. O dedičstvo by sa však musel podeliť s rodičmi zosnulej manželky, ak by žili.

spravodlivosť, notár, sudca, váhy, právo Čítajte viac Kto dedí zo zákona a aký je jeho podiel?

Ako sa postupuje ale vtedy, ak sa dedičia nevedia dohodnúť a s rozdelením dedičstva nesúhlasia? Pokiaľ nedôjde k dohode dedičov, notár v uznesení uvedie, že dedičstvo – byt – nadobudnú viacerí dedičia do podielového spoluvlastníctva a určí aj veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Tak sa dedičia stanú podielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti.

Pokiaľ sa ani po skončení dedičského konania spoluvlastníci nedohodnú na zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní (ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná), môžu sa obrátiť s návrhom na vysporiadanie na súd. Pri vysporiadaní súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj na účelné využitie veci. Súd môže rozhodnúť tak, že vec rozdelí. Ak však nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže ju súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Pozor, pri delení dedičstva treba počítať aj sa takzvaným započítaním darov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu totiž započíta všetko to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Výnimkou je len prípad, ak by išlo o obvyklé darovania. V prípade dedenia zo závetu sa započítanie robí na základe želania poručiteľa – ak na započítanie dal závetca príkaz priamo v testamente. Započítanie sa vykoná aj vtedy, ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (deti, vnuci, pravnuci) neodôvodnene zvýhodnený.

Započítanie sa vykonáva tak, že k čistej cene dedičstva sa pripočítavajú všetky zápočty, tento súčet sa vezme ako základ pre vyčíslenie dedičských podielov a od jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty. K hodnote dedičstva sa teda pripočíta hodnota daru a táto suma sa vydelí počtom dedičov.

Ak na dediča, ktorý dostal dar, ktorý je predmetom započítania, pripadá rovnako alebo menej, ako bola hodnota daru, už nededí, ale nemusí ostatným dedičom nič vracať. Vypočíta sa takzvaná kolačná podstata (t. j. celková hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané). Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #závet #dedenie zo zákona #dedenie