1. dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.
Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka ale nededí vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
Príklady:
A: Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Dediť budú teda manželka a syn.
Rodinný dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 25-percentný podiel na vlastníctve domu. Manželka tak bude celkom vlastniť 75 percent a syn 25 percentný podiel nehnuteľnosti.
B: Žena mala manžela, tri deti a rozvádzala sa. V prípade ak rozvodové konanie neprebehlo a nevysporiadal sa majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), tak polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželovi a druhá bude tvoriť dedičstvo.
- účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyporiadanie vykoná súd. Následne sa dedená polovica majetku sa rozdelí na štvrtiny , každý z dedičov teda získa jednu štvrtinu dedičstva, všetci majú zo zákona nárok na rovnakú časť dedičstva,
- v prípade ak by bola žena rozvedená, bývalý manžel by nemal nárok na dedičstvo a tri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá
2. dedičská skupina
V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.
Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá sa s ním žila v spoločnej domácnosti sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
Musí byť súčasne splnené to, že:
a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo
b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané.
Príklady:
A: Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne s manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manželka, manželovi rodičia, ktorí by prichádzali do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú.
Rodinný dom v dedičskom konaní zdedí manželka, stane sa teda 100-percentnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Ak by žili manželovi rodičia, mali by ako dediči z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželke by ale pripadla najmenej polovica dedičstva.
B: Zosnulá manželka vlastnila s manželom rodinný dom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Predmetom dedičského konania je polovica trojizbového bytu, ktorá pripadla zosnulej manželke v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania.
Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude takéto: manžel získa 25 percent podielu, celovo bude mať teda ako 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manžela – 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej dcére.
3. dedičská skupina
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.
Príklad:
Zosnulý muž je vlastníkom bytu, v ktorom desať rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti. Muž bol bezdetný. Rodičia muža nežijú, žijú len jeho sestra a bratova dcéra. Druh a aj súrodenci dedia v tretej dedičskej skupine, druh dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo družke.
Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho sestre a neteri. Rozdelí sa teda medzi tri osoby a každá z nich získa 1/3 podiel k predmetnej nehnuteľnosti.
Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa jeho 1/3 podiel delil medzi ne.
Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. V čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané.
Ak by muž nemal manželku, družku, deti ani rodičov, len dve súrodencov, tak obaja by delili rovným dielom, súrodenci zo zákona dedia rovným dielom
Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov a ženy), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.
4. dedičská skupina
V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.
Príklady:
A: Zosnulá žena je jedinou vlastníčkou rodinného domu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej zomreli. Žije ale stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany.
Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zdedia 1/2 rodinného domu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a teta, každý z nich by zdedil 1/20. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedila teta.
Ak už žena nemala iných príbuzných, len napríklad strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine. Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Majetok v rodine je možné udržať len na základe závetu.
B: Zosnulý muž je jediným vlastníkom dvojizbového bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Žije ale strýko a teta.
Ak muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine. Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Jediným spôsobom, ako udržať majetok v rodine, je v takejto situácii závet.