10 vecí, ktoré potrebujete vedieť o spoluvlastníctve

Aké typy spoluvlastníctva existujú a aké pravidlá platia pri podielovom spoluvlastníctve?

, 14.05.2021 10:00
dom, kľúče Foto:
Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov.

1. Spoluvlastníc­tvo: nehnuteľnosť alebo iná vec je v spoluvlastníctve vtedy, ak ju vlastnia viaceré osoby bez toho, aby bola vec reálne rozdelená, a ak nie je právnym predpisom alebo dohodou spoluvlastníkov dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

2. Vec, najčastejšie nehnuteľnosť, môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

S advokátkou Janou Alušíkovou (právnická kancelária MPH) o podielovom spoluvlastníctve - vysielané 30. októbra 2020.

3. Rovnaké práva a povinnosti, aké má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva pripadajú všetkým spoluvlastníkom. Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať aj ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb.

4. Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov. Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť (ak sa nedohodnú inak.) Platí teda, že ak ako podielový spoluvlastník vlastníte 1/4-nový podiel na určitej nehnuteľnosti, nevlastníte presne vymedzenú plochu s výmerou 1/4 z celej plochy nehnuteľnosti, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať.

5. Výrazom hospodárenie so spoločnou vecou sa označuje najmä údržba, oprava, úprava veci, rovnako však užívanie veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje väčšinový princíp, ktorý však nie je založený na počte spoluvlastníkov, ale na veľkosti ich podielov.

6. Ako sa rozhoduje pri hlasovaní? Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť, alebo sa môže obrátiť na súd. Ak sa rozhodnete predmet vášho podielového spoluvlastníctva ako celok predať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, potrebný bude súhlas všetkých spoluvlastníkov.

7. Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať – môže ho previesť na iného, alebo ho darovať, prípadne ho prenechať inej osobe závetom.

skupina, kolegovia, hádka, rozhovor Čítajte viac Aké pravidlá platia pre delenie majetku v spoluvlastníctve

8. Zákon však obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, a to v prospech a na ochranu ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník bude chcieť previesť svoj podiel na tretiu osobu, prípadne len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe. Ak sa teda spoluvlastník rozhodne svoj podiel previesť na inú osobu, Občiansky zákonník umožňuje ďalším spoluvlastníkom na základe predkupného práva prednostne tento podiel nadobudnúť. Toto ale neplatí, pokiaľ ide o prevod na blízke osoby spoluvlastníka definované Občianskym zákonníkom.

9. Ak chce niektorý zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podiel predať, je povinný ponúknuť ho ostatným spoluvlastníkom. Ponuka musí byť písomná. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, platí zákonná dvojmesačná lehota a oprávnený, ktorému bol spoluvlastnícky podiel ponúknutý, musí kúpnu cenu vyplatiť do tejto lehoty. Kúpna cena musí byť taká istá, aká je ponúknutá za spoluvlastnícky podiel treťou osobou. Ak nemôže túto podmienku splniť ani po stanovení odhadnej ceny, jeho predkupné právo zaniká.

10. Povinný nemusí takúto ponuku urobiť iba vtedy, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe.

Kedy môžu majitelia rozdeliť spoločný pozemok?

Traja spoluvlastníci vlastnia pozemok mimo zastavaného územia obce. V katastri je vedený ako trvalo trávnatý porast. Parcelu chcú rozdeliť na tri časti a vysporiadať si tak spoluvlastníctvo. V rozdelení im bráni zákon, ktorý zakazuje drobenie pozemkov, pretože rozdelením by vznikli parcely menšie, ako povoľuje príslušná legislatíva. Existuje možnosť, ako pozemok rozdeliť?
Zákon povoľuje poľnohospodársku pôdu použiť na nepoľnohospodárske účely len na základe rozhodnutia o dočasnom alebo trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor podľa obvodu, v ktorom sa predmetná poľnohospodárska pôda nachádza. Postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy upravuje zákon o ochrane a využívaní poľnohospodár­skej pôdy.

Osoby žiadajúce o odňatie poľnohospodárskej pôdy majú povinnosť zaplatiť odvod za takéto odňatie podľa bonity predmetnej pôdy a jej rozlohy. Výšku odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 Z.z. Zákaz drobenia pozemkov sa v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom vzťahuje len na poľnohospodárske a lesné pozemky mimo zastavaného územia obce, pričom odňatím pozemku z poľnohospodárskej pôdy by došlo k zániku (obídeniu) tohto zákazu.

Potrebný je súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery, pričom pre vydanie súhlasu a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy, priložiť treba projektovú dokumentáciu, bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov, základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú výpis z katastra nehnuteľností, kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie, dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie a potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke, vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania, iné údaje potrebné na posúdenie nepoľnohospodár­skeho zámeru na poľnohospodárskej pôde, výpočet odvodu pre celý rozsah odňatia. Príslušný úrad posúdi žiadosti nielen z hľadiska jej úplnosti, ale aj z hľadiska dodržania zásad ochrany poľnohospodár­skej pôdy.

Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Kataster nehnuteľností priamo na základe takéhoto rozhodnutia vyznačí zmenu druhu pozemku, a to v termíne do 60 dní od prevzatia rozhodnutia. Odňatú pôdu je možné následne použiť len na zámer, ktorý je uvedený v rozhodnutí úradu.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #spoluvlastníctvo #podielové spoluvlastníctvo #otázky a odpovede