Poradňa: Ako sa môžem brániť proti ohováraniu?

Môj známy o mne niekoľko rokov šíri klamstvá a ohovára mňa aj moju rodinu. Opakovane som ho žiadala, aby s tým prestal. Robí tak ale naďalej. Mám nejaké možnosti ako sa brániť? Ak áno, aké?

14.10.2021 10:00
spravodlivosť, právnik, notár, papier,zmluva Foto:
Ilustračné foto.

V danej situácii, najmä pokiaľ štandardné výzvy na upustenie od nežiaduceho a aj nepríjemného konania neboli prakticky vôbec účinné, prichádzajú do úvahy prostriedky ochrany osobnosti, či už podľa predpisov z oblasti trestného práva, administratívno-právnych predpisov alebo podľa občiansko-právnych predpisov.

Pojem „ohováranie“ sa vyskytuje len v pojmológii trestného práva, konkrétne v ustanovení § 373 ods. 1 Trestného zákona. Trestného činu ohovárania, sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý môže značnou mierou ohroziť vážnosť ohováranej osoby u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní alebo podnikaní (strata zamestnania alebo zákazníkov/kli­entov), narušiť jeho rodinné vzťahy (napr. v dôsledku ohovárania sa poškodenému rozpadne manželstvo) alebo mu môže spôsobiť inú vážnu ujmu.

Keďže sa jedná o úmyselný trestný čin, vyžaduje sa, aby páchateľ vedel, že informácie, ktoré šíri o poškodenom sú nepravdivé, teda také, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom, a ktorých pravdivosť je možné ako faktický údaj overiť a môžu inej osobe spôsobiť ujmu, pričom intenzitu jeho správania (ohovárania) budú orgány činné v trestnom konaní (napr. polícia či súdy) posudzovať vždy individuálne – prípad od prípadu.

Pri posudzovaní intenzity konania, ktorá môže v značnej miere spôsobiť inej osobe ujmu, sa rozhodovacia prax súdov ustálili na závere, že ide o také konanie, ktoré skutočne, v zásadnej miere, ohrozuje poškodeného, teda nejedná sa o akékoľvek ohrozenie, hoc aj v nízkej či obvyklej intenzite.

Rozhodovacia prax súdov poukazuje na rozdiel medzi nepravdivým údajom, ktorý je overiteľný (preukázateľne lživá informácia) oproti skutočnému (faktickému) stavu a nepravdivým údajom, ktorý je tvrdením majúcim len hodnotiacu povahu(teda akýsi názor) a ako taký je prezentovaný len ako subjektívny úsudok jeho autora.

Je dôležité, aby skutočnosti oznamované orgánom činným v trestnom konaní (napr. pri podávaní trestného oznámenia pred policajným orgánom) boli pravdivé (čo do obsahu popisu skutku „ohovárania“ zo strany možného páchateľa) a podľa možnosti čo najpresnejšie opísané konanie potenciálneho páchateľa spôsobilé privodiť Vám ujmu alebo škodu. V ideálnom prípade podložené aj výpoveďou tretej osoby (svedka) alebo dôkazmi (napr. v podobe sms, emailu či iného nepravdivého oznámenia potenciálneho páchateľa zachyteného na hmotnom nosiči). Prípadne i s uvedením následkov, ktoré vám potenciálny páchateľ svojím konaním spôsobil alebo môže spôsobiť (napr. v dôsledku šírenia nepravdivých informácií Vám v práci hrozí ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a pod.)

V prípade úmyselného uvedenia nepravdivých údajov sa môžete sami vystaviť vlastnému trestnému stíhaniu pre prečin krivého obvinenia (ak sa Vaše tvrdenia proti údajnému páchateľovi preukážu tiež ako nepravdivé).

Na druhej strane, môže nastať situácia, že niekto síce šíri o inej osobe nepravdivé informácie, ale takéto konanie nedosahuje takú intenzitu, aby boli naplnené znaky vyššie uvedeného trestného činu, môže sa jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech…

Oznámenie pre podozrenie zo spáchania priestupku je možné potom podať na okresnom úrade, v obvode ktorého mal byť priestupok spáchaný. Páchateľovi za spáchanie tohto priestupku hrozí pokuta do výšky 33,00 eur, pričom pokutu je možné uložiť aj opakovane.

Ďalšou možnosťou, ako sa brániť proti šíreniu nepravdivých údajov voči vlastnej osobe, je domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to podaním žaloby na príslušnom súde.

V žalobe sa poškodený, môže domáhať upustenia (zdržania sa) škodlivého konania zo strany žalovanej osoby, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, výšku ktorej určí súd na základe skutočností uvedených v návrhu alebo náhrady škody. V žalobnom návrhu je možné žiadať odstránenie škodlivých následkov, ktoré žalovaný dotknutej osobe spôsobil, vrátane návrhu vo forme písomného vlastnoručného ospravedlnenia listom alebo v printových médiách, zvlášť pokiaľ šíril nepravdivé informácie cez takéto médium.

Zdroje: Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 1272 s. ISBN 978–80–7400–394–3.Doplniť komentár k príslušnému ustanoveniu Trestného zákonníka Mencerová, I. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín : Heuréka, 2018, s. 341 – 342 Mencerová, I. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín : Heuréka, 2018, s. 309 Repa. O., Trestný čin ohovárania vs. Prípustná (dovolená) kritika. Článok publikovaný dňa 23.04.2018, dostupné dňa 27.09.2021 na: [http://www.pravnelisty.sk/…lena-kritika] Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 11 Tdo 15/2008 zo dňa 08.07.2008 Uz­nesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5 Tdo 83/2003 zo dňa 05.02.2003 Uz­nesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 7 Tdo 726/2004 zo dňa 01.09.2004 zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších právnych predpisov

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #právnik #poradňa #ohováranie #klamstvo #advokát