Nevýhodou takéhoto postupu je, že darovaním dochádza k prevodu vlastníckeho práva už počas života darcu, teda darca stráca akékoľvek oprávnenia k nehnuteľnosti, okrem práva užívacieho, ktoré vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena. Obdarovaný spravidla môže nehnuteľnosť ďalej prevádzať aj iným spôsobom s ňou disponovať.
Zmluva týkajúca sa vecného práva k nehnuteľnosti musí mať vždy písomnú formu a podpis darcu a povinného z vecného bremena musí byť úradne osvedčený. V zmluve musí byť najmä jednoznačne špecifikovaný predmet darovania a jasne a zrozumiteľne vyjadrená vôľa previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na obdarovaného bezodplatne.
Pri zriadení vecného bremena je okrem prejavu vôle vlastníka nehnuteľnosti strpieť jej užívanie treťou osobou často v zmluve upravené aj to, kto a akou mierou sa podieľa na udržiavaní a opravách nehnuteľnosti.
Čítajte viac Ako dožiť v darovanej nehnuteľnosti. Dá sa zrušiť vecné bremeno?
Oplatí sa vedieť
- zmluva musí byť vyhotovená na jednom liste, ak vám to nevyjde na jednom liste a zmluva bude mať viac listov, je potrebné ju dať zviazať u notára stuhou s odtlačkom notárovej pečiatky – všetky listy zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti musia byť totiž neoddeliteľne spojené, to znamená nestačí ich zošiť bežnou zošívačkou, ale musí to byť spojené spôsobom, aký je určený pre notára.
Po uzavretí zmluvy je potrebné podať návrh na vloženie zmluvy do katastra nehnuteľností, vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nenadobúda podpisom zmluvy, ale dňom vkladu zmluvy do katastra. Návrh na vklad musí byť písomný a musí obsahovať:
- mená oboch darcov a adresu ich trvalého pobytu, názov a adresu katastra, na ktorý je návrh adresovaný,
- označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony – darovacia zmluva,
- číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
- prílohou k návrhu na vklad bude v tomto prípade darovacia zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia (čiže šesť vyhotovení),
- návrh na vklad musí obsahovať nielen návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva, ale aj zápis vkladu vecného bremena, tak ako je to napísané v darovacej zmluve v bode IX,
- kataster preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne,
- kataster rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Zápis do knihy vykoná v deň, ktorým rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, najneskôr však v nasledujúci deň,
- vecné bremeno doživotného užívania zakladá právo inej osoby než vlastníka nehnuteľnosti nehnuteľnosť užívať (bývať v nej) až do smrti. Vecné bremeno prechádza aj na ďalšieho nadobúdateľa, to znamená, ak by vlastník byt predal, byt by bol aj naďalej zaťažený vecným bremenom, ktoré by musel aj nový nadobúdateľ rešpektovať. To, samozrejme, neznamená, že vecné bremeno sa nedá zrušiť – ale s tým musí súhlasiť ten, v prospech koho je vecné bremeno zriadené.