Ozbrojený konflikt na Ukrajine prináša závažné spoločenské zmeny aj na Slovensku. Jednou z nich je vyhlásená hospodárska mobilizácia, ktorá môže ovplyvniť chod nielen štátnych orgánov, miest a obcí, ale napríklad aj vysokých škôl, či súkromných spoločností a podnikateľov. Koho sa týka, čo znamená pre náš bežný život, aké prináša povinnosti a čo tento inštitút vlastne znamená? Vysvetlenie prináša advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS.
Ochrana krajiny
Problematiku hospodárskej mobilizácie upravuje zákon č. 179/2011 Z.z.. Zjednodušene ide o súbor hospodárskych a organizačných činností a opatrení v období krízovej situácie alebo v stave bezpečnosti, kedy sa na krízovú situáciu pripravujeme. Pomocou jednotlivých opatrení sa má zabezpečiť ochrana základných bezpečnostných záujmov našej krajiny, príprava na obranu, či riešenie krízových situácií a zmenšenie ich dôsledkov.
„Cieľom je tiež zabezpečiť základné a životne dôležité tovary a služby nevyhnutné na prežitie obyvateľstva, ako napríklad mäso, cukor, múku a mlieko, zo služieb napríklad dopravu osôb a vecí. Rovnako je podstatné aj zabezpečenie dodávky elektriny a vody,“ vysvetľuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.
Hospodárska mobilizácia ďalej vytvára predpoklady na zabezpečenie aktivít najdôležitejších subjektov verejnej moci, resp. štátnej aparatúry, ktorým sú najmä ústredné orgány, ako napríklad Ministerstvo vnútra SR, ozbrojené bezpečnostné zbory, napríklad Zbor väzenskej a justičnej stráže, Policajný zbor a záchranné zložky.
Príkaz bez možnosti odvolania
Subjektmi hospodárskej mobilizácie sú v prvom rade ústredné orgány určené vládou, VÚC, obce a mestá, okresné úrady, Národná banka Slovenska, RTVS, Sociálna poisťovňa, ako aj Štátna pokladnica. Za subjekty hospodárskej mobilizácie ale môžu byť označení príkazom alebo rozhodnutím kompetentných orgánov aj podnikatelia, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj verejné vysoké školy. A aj na túto skupinu sa vzťahujú špecifické práva a povinnosti. Na Slovensku pritom od 12. marca 2020 trvá mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Vládou SR z dôvodu ochorenia COVID-19. Navyše 26. februára tohto roku Vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR pred ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. To znamená, že z pohľadu platnej legislatívy sa nachádzame v období krízovej situácie.
„Z tohto dôvodu je možné, aby kompetentné orgány príkazom určili podnikateľa, napríklad spoločnosť s ručeným obmedzením, ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Zaujímavosťou je, že proti príkazu nie je prípustný opravný prostriedok, teda odvolanie. Čo znamená, že takýto podnikateľ nemôže príkaz napadnúť,“ dodáva Ján Azud.
Medzi opatrenia, ktoré môžu byť takto dosahované, radíme napríklad povinnosť chrániť životne dôležité zdroje, organizáciu dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, vecné plnenie či organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia. Ste subjekt hospodárskej mobilizácie? Takéto sú vaše práva a povinnosti Subjekty hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie si môžu uplatňovať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva pri vecnom plnení a za plnenie pracovnej povinnosti, ďalej môžu požadovať od kompetentného orgánu zabezpečenie doplnenia ľudských zdrojov a vecných prostriedkov na účel plnenia konkrétneho opatrenia, ktoré vykonávajú na základe rozhodnutia alebo príkazu.
Určený subjekt je na druhej strane povinný v období krízovej situácie plniť prikázané opatrenia.
„Zaujímavosťou však je, že aj podnikatelia a iné právnické osoby, ktorí neboli určené za subjekty hospodárskej mobilizácie, sú v období krízovej situácie rovnako povinní dodržiavať isté povinnosti a obmedzenia. Ako napríklad podriadiť sa vecnému plneniu na základe príkazu kompetentného orgánu, dodržiavať regulačné opatrenia spotreby elektriny a plynu, spotreby tepla, spotreby vody a spotreby ropy a ropných výrobkov, ako aj poskytnúť na základe vyžiadania obce informácie o stave a inventarizácii hospodárskych zvierat a rastlinných komodít,“ objasňuje Ádám Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS . Subjekty sú tieto povinnosti a limitácie povinné dodržať, ak súvisia s plnením vybraných opatrení hospodárskej mobilizácie, akým je napríklad regulácia rozvodu a spotreby elektriny a tepla, ako aj regulácia distribúcie a spotreby plynu alebo organizácia veterinárnej starostlivosti.
Hospodárska mobilizácia sa týka aj bežných ľudí
„Základným právom fyzických osôb, teda bežných občanov v období krízovej situácie je právo na dodávku životne dôležitých tovarov, akými sú napríklad chlieb, vajcia, mlieko, a to v sortimente a množstve potrebnom na prežitie. Občan predmetné právo môže uplatniť voči obci, kde má adresu trvalého bydliska,“ vraví Ján Azud.
Je potrebné dodať, že v súčasnosti nemajú obchody problém so zásobovaním životne dôležitých tovarov. A pokiaľ by takáto situácia nastala, zo zákona nevyplýva, že by občania mali nárok na tovar od obcí zdarma.
Na druhej strane však zákon ľuďom zakotvil aj široký katalóg povinností. Bežný človek je podľa platného práva povinný najmä podriadiť sa redukovanému výchovno-vzdelávaciemu procesu, poskytnúť na základe vyžiadania obce súpis hospodárskych zvierat a inventarizáciu rastlinných komodít, ktorých je vlastníkom, podriadiť sa pracovnej povinnosti na základe príkazu okresného úradu, ako aj podriadiť sa vecnému plneniu na základe príkazu okresného úradu, samozrejme, ak tieto povinnosti súvisia s opatreniami hospodárskej mobilizácie.
Do práce v čase mobilizácie musia všetci okrem hendikepovaných, tehotných, čerstvých matiek, dôchodcov, detí a zahraničných diplomatov.
Azda najzaujímavejšia povinnosť týkajúca sa fyzických osôb je práve pracovná povinnosť. Ak váš zamestnávateľ plní opatrenia hospodárskej mobilizácie, vám bola uložená pracovná povinnosť podľa zákona a boli ste vopred určený na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie, tak ste povinný zotrvať v pracovnom pomere, resp. v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Ďalej je fyzická osoba (zamestnanec) povinná vykonávať aj iný ako dohodnutý druh práce, alebo pracovať na inom mieste, ak jeho zamestnávateľ plní opatrenia mobilizácie a fyzická osoba nie je vopred určená na plnenie opatrení.
Zákon ale hovorí aj o prípade, kedy váš zamestnávateľ neplní opatrenia hospodárskej mobilizácie a vy, ako fyzická osoba, ste neboli vopred určený na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie. Aj v takomto prípade ste povinný plniť pracovnú povinnosť na mieste a v rozsahu uloženom v príkaze. „V praxi to znamená, že v podstate hociktorej fyzickej osobe – bežnému človeku, zamestnancovi, môže kompetentný orgán v prípade krízovej situácie nariadiť pracovnú povinnosť,“ objasňuje Ján Azud.
Z tohto striktného pravidla existujú aj určité výnimky. Pracovná povinnosť sa nevzťahuje na občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, na neplnoleté osoby a na dôchodcov. Nemožno ju v období krízovej situácie uložiť ani tehotnej žene a matke do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako ani diplomatom cudzích krajín.
Samozrejme k pracovnej povinnosti prináleží aj odmeňovanie, ktoré poskytuje subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bola pracovná povinnosť uložená.
330 eur za odopretie
Druhou zaujímavou povinnosťou vzťahujúcou sa aj na fyzické osoby je povinnosť podriadiť sa vecnému plneniu. Vecné plnenie je povinnosť subjektu, či už fyzickej alebo právnickej osoby, poskytnúť vecný prostriedok na vykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie. Táto povinnosť sa nevzťahuje na tých občanov, u ktorých by sa poskytnutím vecného prostriedku ohrozila ich výživa alebo výživa ich rodiny.
„V praxi to znamená, že na základe príkazu kompetentného orgánu by občan, resp. obyvateľ SR, musel poskytnúť buď svoj nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, vrátane technológií, energií, vody a dokumentácie subjektu hospodárskej mobilizácie, napríklad ministerstvu vnútra. Ako príklad možno uviesť povinnosť občana poskytnúť svoje motorové vozidlo na nevyhnutný čas počas krízovej situácie členom ozbrojených zborov na základe príkazu miestne príslušného okresného úradu. Ak by osoba nerešpektovala obsah príkazu, tak by sa dopustila priestupku, za ktorý by okresný úrad mohol uložiť pokutu až do 330 eur,“ približuje zákon Ádám Sípos. Za vecné plnenie sa má poskytnúť finančná náhrada, a to vo výške, v akej sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu.
Touto povinnosťou tiež nie je dotknuté právo fyzickej osoby na náhradu škody. Náhradu škody uplatní u subjektu hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bolo vecné plnenie.
Nemocnice a dopravcovia
Aké opatrenia hospodárskej mobilizácie nás stretli v poslednom období? Kompetentné orgány reagujúc na pandémiu COVID-19 a následne na ukrajinskú migračnú krízu vydali mnohé právno-politické rozhodnutia z oblasti hospodárskej mobilizácie. Jedným z nich bolo nariadenie Vlády SR zo dňa 19.05.2021 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou na zabezpečenie riešenia koronavírusu COVID-19. Predmetným právnym aktom vláda nariadila na celom území Slovenskej republiky vykonanie opatrenia, ktorým bola organizácia zdravotníckeho zabezpečenia. Hlavným cieľom takéhoto kroku bolo vykonanie hygienických a protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti obyvateľov SR, ako aj reprofilizácia lôžkového fondu SR v schválených počtoch pre jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na základe tohto nariadenia Vlády mohli kompetentné orgány – MVSR, MZSR ako aj MOSR – príkazom určiť právnické osoby, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Tí museli následne dodržiavať pravidlá, resp. povinnosti vyplývajúce z príkazov ako aj z právnych predpisov, inak im hrozila nezanedbateľná pokuta vo výške až 33 000 eur, ktorá mohla byť uložená aj opakovane.
Relatívne čerstvým príkladom je nariadenie Vlády zo dňa 02.03.2022, ktoré bolo vyhlásené na vykonanie vybraných opatrení hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k mimoriadnej situácii v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov do našej krajiny, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. V predmetnom právnom predpise vláda nariadila na celom území Slovenskej republiky vykonanie opatrenia organizácie dopravného zabezpečenia na účel zabezpečenia osobnej autobusovej dopravy pre odídencov, ako aj nákladnej dopravy pre zásobovanie ubytovacích zariadení, v ktorých sa nachádzajú odídenci. Právnické osoby pôsobiace v oblasti dopravy, v prípade, ak sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie buď MDVSR alebo VÚC, sú povinné rešpektovať obsah daného príkazu.