Poistencov oslovujú telefonicky, na sociálnych sieťach či emailom. Neváhajú však ísť za klientom aj osobne. Poistenci sa najčastejšie môžu stretnúť s týmito praktikami, klamstvami či zavádzajúcimi informáciami:
• osoba žiada od klienta pod rozličnými zámienkami osobné údaje. Poisťovňa osobné údaje od poistencov telefonicky nežiada, ani si ich takýmto spôsobom neoveruje.
• osoba tvrdí, že poisťovňa má problémy so zazmluvnením lekárov, poistenci nebudú ošetrení, prípadne, že končí bezplatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pacienti si budú musieť za ňu zaplatiť. Tieto informácie sú klamlivé.
• osoba poskytne zavádzajúce informácie o výške ponúkaných a preplácaných benefitov.
• osoba môže uviesť, že poisťovňa má alebo bude mať problém preplácať preventívne prehliadky, zubné ošetrenia či doplatky za lieky.
• objaviť sa môže informácia o tom, že poisťovňa ukončuje svoju činnosť či zaniká. Ide o klamstvo.
„Nekalé prepoisťovacie praktiky zbytočne vyvolávajú paniku a strach najmä u starších a chorých ľudí, čo môže byť spúšťačom zhoršenia ich zdravotného stavu. Poisťovňa preto rázne popiera tieto klamlivé tvrdenia a vyzýva verejnosť k ostražitosti. Výber zdravotnej poisťovne má byť slobodným rozhodnutím a poisťovňa odmieta, aby sa uskutočnil pod nátlakom a pod vplyvom nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Práve také konanie môže skomplikovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zdravotný stav oklamaných ľudí. Finančné záujmy jednotlivcov nesmú byť nadradené nad zdravie ľudí,“ uviedla Eva Peterová zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ak sa poistenec stane obeťou nekalého prepoistenia, je vhodné obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a zároveň kontaktovať zdravotnú poisťovňu, do ktorej bol po novom prepoistený a informovať ju o podvodnom konaní a neplatnosti prihlášky.