Obrábate pôdu a nemáte ju na liste vlastníctva?

Občiansky zákonník hovorí, že ak niekto pôdu obrába, stáva sa jej vlastníkom, ak tak robí nepretržite po dobu desať rokov a zároveň spĺňa ďalšie podmienky. V takomto prípade ide o takzvané vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

25.07.2022 08:00
farmár, poľnohospodárstvo, roľník Foto:
Ilustračné foto.
debata (9)

Vydržanie je jedným zo zákonom prípustných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva a nový vlastník neodvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúcich vlastníkov. Oprávnený držiteľ, teda ten, kto napríklad pôdu obrába, alebo užíva nejaký pozemok, alebo využíva prístupovú cestu k svojmu pozemku, sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Počíta sa však aj čas, v ktorom pôdu obrábal právny predchodca oprávneného držiteľa. Plynutie vydržacej doby sa teda nepreruší ani tým, ak sa nehnuteľnosť stane predmetom dedičstva, a teda zmení sa jej vydržiteľ. V takomto prípade dedič vstúpi do práv predchodcu a môže si robiť nároky na pozemok. Dobu, počas ktorej bol poručiteľ dobromyseľným držiteľom pozemku, si dedič môže započítať do celkovej vydržacej doby. Platí, že vydržaním možno nadobudnúť vec do podielového, ale aj do bezpodielového spoluvlastníctva.

Róbert Dohál, Pravda o klíme Čítajte viac Pôda je v apokalyptickom stave. Prečo už dnes nevonia ako kedysi?

V zásade platí, že každá nehnuteľnosť sa dá vydržať, ale na platné vydržanie nehnuteľnosti sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby osoba, ktorá nehnuteľnosť chce vydržať, splnila tieto podmienky: oprávnená a dobromyseľná držba dotknutej nehnuteľnosti; nepretržité trvanie držby počas zákonom stanovenej doby(10 rokov); spôsobilý predmet vydržania (nesmie ísť o pozemok, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu alebo len zákonom určených právnických osôb – napríklad pozemok s prameňom minerálnej vody alebo pozemok, na ktorom sa ťažia nerastné suroviny). Za najzásadnejší predpoklad vydržania a súčasne za najväčší problém možno považovať podmienku oprávnenej držby. Pri vydržaní sa totiž skúma, či držiteľ mohol, alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu predmetná pôda naozaj patrí. Dobromyseľnosť nemôže byť založená len na vnútornom presvedčení človeka, ktorý pôdu chce získať do vlastníctva. Existovať musia dôkazy – napríklad dohoda z minulosti medzi vlastníkmi pozemkov a nie sú o tom úradné záznamy.

Podľa novely Civilného mimosporového poriadku už o vydržaní nerozhodujú notári (dialo sa tak do mája 2021). Celý proces riešia advokáti a súdy. V súčasnosti vydržanie prebieha v štyroch etapách. V prvej, v advokátskom prieskume, sa preveria všetky predpoklady vydržania vrátane historicko-právnych súvislostí. „Ak bol žiadateľ v prvej etape úspešný, súd vydá v druhej etape takzvané vyzývacie uznesenie, ktorým dotknuté osoby vyzve, aby uplatnili námietky. V tretej etape súd prešetrí podané námietky a ak zistí, že podmienky na vydržanie nie sú splnené, návrh zamietne. V opačnom prípade potvrdí vydržanie vlastníckeho práva priamo v súdnom rozhodnutí. Na záver celého procesu súd v rámci štvrtej etapy doručí rozhodnutie o potvrdení vydržania príslušnému katastru a ten vykoná bezplatný zápis nového vlastníka.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #vydržanie pôdy