Sociálna poisťovňa vypláca z úrazového poistenia trinásť dávok. Niektoré sú jednorazové, iné opakované. A niektoré čaká od januára zmena. Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšia o 10,9 %. O rovnaké percento vzrastú aj ďalšie úrazové dávky – jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom.
„Tieto dávky sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa tiež každý rok valorizuje. Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky tak na budúci rok bude 66 153,80 eura a rovnako maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa zvyšuje na 66 153,80 eura,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením bude 33 077,40 eura, suma náhrady nákladov spojených s pohrebom 3 308,80 eura. Na hodnotu 3 308,80 eura vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom,“ dodal hovorca.
Čítajte aj Dávky, ktoré môžete dostať z úrazového poistenia
„Nárok na úrazové dávky má zamestnanec, ale aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo praxi,“ priblížila podmienky priznania úrazových dávok Zuzana Dvoráková zo Sociálnej poisťovne. „Na samostatne zárobkovo činnú osobu sa povinné úrazové poistenie zamestnávateľa nevzťahuje. Úrazové poistenie sa vzťahuje iba na osoby taxatívne vymedzené v zákone,“ uviedla Dvoráková.
Ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz, musí o úrazovú dávku žiadať sám. Prvým predpokladom začatia konania o úrazovú dávku je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného. Nárok na úrazové dávky si poškodený uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne, miestne príslušnej v danej veci konať, podaním žiadosti na tlačivách Sociálnej poisťovne, ktoré sú k dispozícii v pobočkách.
Zákon o sociálnom poistení rozlišuje desať úrazových dávok. Nárok na niektorú z nich môže vzniknúť podľa charakteru konkrétneho prípadu a splnenia zákonných podmienok na priznanie tej-ktorej dávky, najčastejšie ide pri „klasickom“ pracovnom úraze o úrazovú rentu," vraví Zuzana Dvoráková. "Najčastejšie vyplácanou dávkou je úrazová renta.
Poškodený zamestnanec si uplatňuje nárok na niektoré úrazové dávky podľa závažnosti poškodenia zdravia. Sociálna poisťovňa poskytuje tieto úrazové dávky: úrazový príplatok, úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné, náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu nákladov spojených s liečením. Niektoré dávky sú nadstavbové: úrazový príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a k nemocenskému, úrazová renta k invalidnému dôchodku.
Nárok na dávky nevznikne v prípade, že poistenec nesplní zákonné podmienky na jej priznanie. „Nárok nevzniká ani vtedy, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného, zodpovednosť zamestnávateľa sa posudzuje podľa Zákonníka práce. Napríklad, ak je príčinou vzniku pracovného úrazu skutočnosť, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu,“ priblížila Dvoráková.
Čítajte aj Pracovný úraz? Pri trvalom poškodení zdravia žiadajte kompenzáciu
Dôležité je uznanie pracovného úrazu a preverenie všetkých okolností daného prípadu. Čiže napríklad aj keď inšpektorát práce uzná pracovný úraz, ale zamestnávateľ nie, Sociálnej poisťovni zákon neumožňuje dávku priznať dovtedy, kým prípad sporu medzi poškodeným zamestnancom a zamestnávateľom o miere zavinenia nie je uzavretý aj súdne.
„Zamestnávateľ sa totiž môže zo zákona zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz buď celkom, alebo čiastočne a o miere zavinenia potom rozhoduje súd medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Sociálna poisťovňa musí čakať na jeho závery, dovtedy je konanie o úrazovej dávke v zmysle zákona prerušené,“ dodala.
Čo je pracovný úraz?
- poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
- pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Príklad udalosti, ktorá nie je pracovný úrazom:
Poškodená vystúpila z firemného autobusu, ktorý zamestnávateľ zabezpečil na pravidelný zvoz zamestnancov do práce z okolitých dedín a naspäť a ktorý zastavil pred vrátnicou zamestnávateľa. Pri tom sa pošmykla na zľadovatenom a zasneženom chodníku, ktorý nebol žiadnym spôsobom udržiavaný. Pri páde došlo k poraneniu hlavy poškodenej. Aby úraz mohol byť považovaný za pracovný úraz, musia byť splnené všetky znaky (podmienky) podľa jeho definície uvedenej v § 195 ods. 2 Zákonníka práce.
Prvou je, že poškodená je zamestnancom. Druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je, že zamestnanec utrpí úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Treťou podmienkou je, že zamestnanec utrpí úraz nezávisle od jeho vôle. Pracovným úrazom nie je žiadne vedomé sebapoškodzovanie, úmyselné ublíženie si alebo samovražda. Štvrtou podmienkou je krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Poškodenie zdravia, ktoré vzniklo v dôsledku dlhodobého pôsobenia faktorov pracovného prostredia, ako sú napr. chemické látky, hluk alebo vibrácie, nemožno považovať za pracovný úraz. V takom prípade by mohlo ísť o chorobu z povolania.
Ako pracovný sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Tu by mohlo byť zaradené napríklad fyzické napadnutie zamestnanca mimo pracoviska iným zamestnancom z pocitu krivdy v práci.
Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz žiaka učilišťa, žiaka odborného učilišťa, žiaka strednej školy pri praktickom vyučovaní, odbornej praxi a študenta vysokej školy pri praktickej výučbe a odbornej praxi vykonávanej u fyzickej alebo právnickej osoby, pretože nedošlo ku vzniku pracovnoprávneho vzťahu.
Pracovným úrazom nie je ani úraz živnostníka, ktorý vznikol pri jeho podnikaní.
Zdroj: Národný inšpektorát práce