1. Ako prebieha dedičské konanie?
Začína tým, že matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode príslušnému súdu. Súd začne konanie aj bez tohto návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Následne súd poverí notára ako súdneho komisára samostatným vedením konania o dedičstve. Notár – súdny komisár po pridelení dedičskej veci z úmrtného listu zistí, kto sa postaral o pohreb a túto osobu pozve do sídla notárskeho úradu, a to s cieľom spísať takzvanú zápisnicu o predbežnom vyšetrení. Účelom tohto stretnutia je, aby osoba, ktorá sa postarala o pohreb, poskytla súdnemu komisárovi informácie jednak o okruhu osôb, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia a jednak o poručiteľovom majetku.
2. Ako notár zisťuje výšku majetku?
Notár si od príslušných inštitúcií (banky, kataster, daňový úrad, bytové družstvo) vyžiada podklady – stav účtov, listy vlastníctva, prípadne pozemnoknižné vložky, potvrdenia a pod., a keď má všetky podklady k dispozícii, môže vytýčiť pojednávanie, na ktoré predvolá všetkých dedičov. Predvolať dedičov môže súdny komisár jednak telefonicky, ako aj písomne. Väčšinou spolu s predvolaním na dedičské konanie aj zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil. Zároveň dedičom zasiela aj splnomocnenie, ktoré dedič môže vyplniť v prípade, ak sa na pojednávaní nemôže zúčastniť. Snahou notára je, aby sa dedičia ohľadom nadobudnutia dedičstva dohodli už na prvom pojednávaní, kde sa snaží doviesť dedičov k predmetnej dohode tak, aby každý z nich bol spokojný.
3. Ako sa končí dedičské konanie, keď sa dedičia dohodnú?
Ak sa dedičia ohľadom prerozdelenia dedičstva vedia dohodnúť končí sa toto dedičské konanie vydaním uznesenia od dedičstve, ktoré vydáva notár. Po vydaní listiny majú dedičia dve možnosti. Prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní, teda hneď pred notárom vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). V tomto prípade nadobúda uznesenie právoplatnosť v deň jeho vydania. Táto možnosť je pre dedičov zaujímavá vtedy, ak do aktív dedičstva patrí napríklad nehnuteľnosť, ktorú dedičia majú záujem obratom predať. Druhou možnosťou je, že si dedičia svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechajú, v takom prípade uznesenie o dedičstve nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Počas plynutia tejto pätnásťdňovej lehoty môže ktorýkoľvek z dedičov požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve.
Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Dohodou si dedičia môžu zmeniť aj výšku podielov. Môžu si dedičstvo reálne medzi sebou rozdeliť, môžu sa tiež dohodnúť, že dedičstvo nadobudne len jeden dedič s povinnosťou výplaty ostatných dedičov. Dohodu je možné uzatvoriť aj v prípade, že poručiteľ zanechal platný závet. V prípade dohody je nutné dbať na práva neopomenuteľných dedičov. Konanie o dedičstve, kde dedičia uzatvorili dohodu, sa, skončí buď vydaním osvedčenia o dedičstve alebo vydaním uznesenia súdu, pričom súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu.
4. Ako prebieha dedičské konanie, ak sa dedičia nedohodnú?
Ak sa dedičia nedokážu dohodnúť, predstavuje to problémy najmä pre dedičov, pretože dochádza k neefektívnemu predlžovaniu dedičského konania. Notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní. Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Niekedy je lepšie, ak sa dedičia dajú zastupovať advokátom, je to najmä vtedy, ak osobné konflikty medzi nimi sú natoľko veľké a neprekonateľné, že by vylučovali čo i len možnosť vzájomnej komunikácie a následnej dohody.
5. Na koho sa má obrátiť nespokojný dedič?
Notári, ktorí na základe poverenia príslušného okresného súdu prejednávajú dedičské konania, nemajú právomoc riešiť spory dedičov. Môžu ich len viesť k tomu, aby sa dedičia dohodli, prípadne ich poučiť o následkoch prípadného sporu na ďalší priebeh dedičského konania. V prípade ak počas dedičského konania vznikne spor, je vhodné obrátiť sa s vecou na advokáta, ktorý sa s prípadom oboznámi, vyhodnotí ho, ako aj všetky súvisiace okolnosti, a odporučí klientovi vhodný postup vo veci.
Čítajte viac Delenie dedičstva zo zákona: Ako sa vypočítajú dedičské podiely
6. Môžu podať nespokojní dedičia žaloby?
Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a dôvodov vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí, alebo nie. V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Zároveň určí lehotu, dokedy musí byť žaloba podaná a ak žaloba nie je v tejto lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. To znamená, že ak jeden z dedičov tvrdí, že napríklad auto patrí do dedičstva a druhý toto popiera, súd (notár) len skonštatuje, že táto skutočnosť je sporná a auto do dedičstva nezaradí, pričom dedič opäť má možnosť podať žalobu o určenie, že táto vec do dedičstva patrí.
7. Ako sa vysporiadava vlastníctvo manželov v dedičskom konaní
Konanie o dedičstve podľa Občianskeho súdneho poriadku (OSP) prejednáva dedičstvo a jeho účelom je rozhodnutie o dedičstve, teda o prechode majetku poručiteľa na jeho dedičov a o tom, ktorý z nich čo z dedičstva nadobudol. Povinnosťou súdu je zistiť poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykonať súpis aktív a pasív dedičstva. Na podklade tohto zistenia súd určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, súčasťou je aj vyriešenie otázky, či mal poručiteľ majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) a určiť, čo z toho majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi.
Účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie , ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva.
8. Možno dedičstvo odmietnuť?
Občiansky zákonník upravuje podmienky dedenia a pripúšťa aj odmietnutie dedičstva. Následkom tohto úkonu je, že dedič nededí. Znamená to, že na dediča, ktorý odmietol dedičstvo sa pozerá rovnako akokeby sa nedožil poručiteľovej smrti. Dedičstvo môže odmietnuť ktorýkoľvek dedič, a to tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu. Môže ho odmietnuť aj dedič, ktorý nastúpil namiesto dediča, ktorý predtým dedičstvo odmietol.
Ak by dedičstvo odmietli všetci dedičia, išlo by o takzvanú odúmrť a tú štát odmietnuť nemôže. Občiansky zákonník totiž hovorí, že dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič, pripadne štátu. Dedič má právo na dedenie, nie je však povinný dedičstvo prijať. Odmietnutie dedičstva (tak, ako jeho nadobudnutie) má účinky ku dňu smrti poručiteľa. Dedič nemusí odmietnutie dedičstva odôvodniť. Odmietnutie dedičstva je jednostranný právny úkon dediča adresovaný súdu (alebo notárovi ako súdnemu komisárovi), ktorý prejednáva dedičstvo, ktorým dedič vyhlasuje, že dedičstvo odmieta.
Čítajte viac Dali ste do závetu podmienky? Dedič ich dodržať nemusí
9. Akým spôsobom možno dedičstvo odmietnuť?
Urobiť tak môže sám dedič, alebo zástupca dediča, a to len na základe plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne splnomocňuje. Ak ide o dediča, ktorý je maloletý alebo ktorému bol ustanovený opatrovník, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník môže za neho dedičstvo odmietnuť len so súhlasom súdu. Dedičstvo možno odmietnuť len ako celok. Nemožno odmietnuť časť dedičstva. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo odmietnutie dedičstva len sčasti, by nemalo právne účinky odmietnutia dedičstva.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť len za seba. Dedič nemôže odmietnuť dedičstvo s právnymi účinkami aj pre potomkov. Vyhlásenie dediča, že dedičstvo odmieta, nemožno odvolať a ani od neho odstúpiť. Nemožno tak urobiť ani v prípade, ak sa dodatočne objaví majetok, o ktorom sa v pôvodnom konaní o dedičstve nevedelo. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa, keďže právo dediť vzniká až smrťou poručiteľa.
10. Aké sú právne následky odmietnutia dedičstva?
Odmietnutie dedičstva sa musí urobiť ústnym vyhlásením pred príslušným súdom (notárom) alebo ho možno urobiť písomne. Toto vyhlásenie sa musí urobiť v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom (notárom) upovedomený o práve odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré má odmietnutie dedičstva. Lehotu jedného mesiaca môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý dal svojím počínaním najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.