Čo hovorí Občiansky a Obchodný zákonník
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka platí, že „od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté“.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka, „od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon“.
Čo sú neprijateľné podmienky
Neprijateľné podmienky sú zadefinované aj v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnými podmienkami rozumieme napríklad ustanovenia zmluvy, s ktorými sa nemal spotrebiteľ možnosť vopred oboznámiť alebo ustanovenia, ktoré vylučujú či obmedzujú zodpovednosť dodávateľa či vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatňovaní zodpovednosti za chyby a ďalšie v zákone uvedené. Za neprijateľné podmienky pri spotrebiteľských vzťahoch tiež považujeme, ak dodávateľ môže odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľ takú možnosť nemá či možnosť dodávateľa jednostranne zmeniť zmluvné podmienky.
Čo znamená agresívna obchodná praktika
Definíciu obchodnej praktiky či agresívnej obchodnej praktiky potom nachádzame v zákone o ochrane spotrebiteľa. Agresívnou obchodnou praktikou je „konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“. Zákon ďalej definuje čo rozumieme pod pojmom „neprimeraný vplyv dodávateľa“ či „využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi“, ktoré sú spotrebiteľovi na ťarchu a stavajú ho do pre neho podstatne nevýhodnejšieho postavenia.
Čítajte viac Chystáte sa podpísať pracovnú zmluvu? Na toto si pred podpisom dajte pozorNáš tip
V ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú zakotvené typovo orientované neprijateľné podmienky. V prípade, že je možné zmluvnú podmienku subsumovať pod niektorú z tu uvedených skutkových podstát, je takáto zmluvná podmienka automaticky považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Kde môžete hľadať pomoc
Na ochranu práv spotrebiteľa v každom členskom štáte EÚ fungujú ako rôzne organizácie zodpovedné za vynucovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, tak všeobecné súdy. Asi najznámejšou je Slovenská obchodná inšpekcia, orgán štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom s výnimkou potravín, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov.
Medzi ďalšie organizácie zodpovedné za vynucovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa možno zaradiť aj:
- Úrad verejného zdravotníctva (ochrana zdravia)
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (regulácia cien v elektroenergetike, plynárenstve, zásobovaní teplom a vo vodnom hospodárstve, teda v odvetviach, kde chýba konkurenčné prostredie)
- Štátny ústav pre kontrolu liečiv (lieky a zdravotnícke pomôcky) a mnohé ďalšie. Okrem uvedených organizácií potom existujú ešte mnohé mimovládne spotrebiteľské organizácie, ktoré poskytujú spotrebiteľské poradenstvo či zastupujú spotrebiteľov pred súdom.
Kedy sa obrátiť na súd
Ochranu spotrebiteľom okrem uvedených organizácií poskytujú aj všeobecné súdy, ktoré prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Právne vzťahy a spory súvisiace s ochranou práv spotrebiteľa tak vznikajú z občianskoprávnych (obchodnoprávnych) vzťahov, pričom spotrebiteľ sa ochrany svojich práv môže domáhať na súde, a to buď sám alebo v zastúpení alebo prostredníctvom spotrebiteľského združenia.
Čítajte viac Prenajímate pôdu a neplatí vám nájomca nájomné? Ako môžete zrušiť nájomnú zmluvuO čom rozhodujú súdy
Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa združenie môže proti porušiteľovi domáhať, aby sa zdržal konania a odstránil protiprávny stav. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným právnym predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi zodpovedá. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (teda zákonnosť rozhodnutí orgánov dozoru a kontroly).
Ďalšie možnosti riešenia nevýhodných zmlúv
K subjektom chrániacim práva spotrebiteľov možno tiež zaradiť orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorými okrem už spomenutých spotrebiteľských združení sú aj mediátori či stále rozhodcovské súdy. Pre úplnosť dodávame, že na Slovensku od mája 2006 funguje aj Európske spotrebiteľské centrum, ktoré bolo zriadené ako samostatný útvar Ministerstva hospodárstva SR a je súčasťou siete Európskych spotrebiteľských centier.
Dobre vedieť
Pri zmluvách uzatváraných na diaľku je možné odstúpiť do 14 dní odo dňa a) prevzatia tovaru, b) uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo c) uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
Aké sú lehoty pri odstúpení od zmluvy? Udeľujú sa za odstúpenie od zmluvy pokuty?
Lehoty na odstúpenie od zmluvy sa budú líšiť podľa toho, či ide o lehoty, ktoré predpokladá zákon (napr. odstúpenie od zmluvy až do okamihu zhotovenia diela) alebo ide o lehoty, ktoré si v rámci zmluvného vzťahu dohodli zmluvné strany.
Pri zmluvách uzatváraných na diaľku či mimo kamennej prevádzky dodávateľa je možné odstúpiť v lehote 14 dní odo dňa prevzatia tovaru či podpisu zmluvy o poskytnutí služby.
Využitie práva odstúpiť od zmluvy by nemalo byť sankcionované zmluvnou pokutou, v opačnom prípade by takéto ustanovenie bolo v rozpore so zákonom. Výkon práva – odstúpenie od zmluvy – totiž v žiadnom prípade neznamená porušenie zmluvy, pre ktorý je sankcia (zmluvná pokuta) dojednávaná.
Na druhú stranu však treba doplniť, že zákon umožňuje pre prípad odstúpenia od zmluvy dojednať tzv. odstupné. Podľa okolností prípadu môže byť odstupné dohodnuté v rôznych výškach pre jednotlivé dôvody odstúpenia od zmluvy, resp. pre svojvoľné odstúpenie od zmluvy bez relevantného dôvodu. Odstupné je možné dojednať len zmluvne.
Čítajte viac Bez zmluvy nebrigádujte, prídete o peniaze. Každá brigáda bez papiera je podozriváKrok za krokom
Aký je postup pri odstúpení od zmluvy? Na čo si treba dávať pozor pri tomto kroku?
- Zákon pre odstúpenie nevyžaduje žiadnu osobitnú formu. Avšak v prípade nehnuteľností, keď zákon vyžaduje písomnú formu pre zmluvu, bude zachovanie písomnej formy nevyhnutné aj pre odstúpenie.
- Z právneho úkonu, ktorým zamýšľa zmluvná strana od zmluvy odstúpiť, by však malo byť zrejmé, (i) vôľa účastníka od zmluvy odstúpiť a (ii) z akého dôvodu účastník odstupuje (buď predpokladaného zákonom alebo špecifikovaného v zmluve).
- Na to, aby odstúpenie vyvolalo právne účinky, je nevyhnutné, aby bolo (preukázateľne) doručené druhej strane. Tu upozorňujeme, že nie je dobré ho podceňovať a dbať na to, aby sme boli schopní kedykoľvek doručenie druhej strane hodnoverne preukázať (napr. doručenkou).
- Odstúpenie je nutné realizovať v lehotách (daných buď nastaním nejakej skutočnosti alebo udalosti), o ktorých sme pojednávali vyššie, v opačnom prípade môže druhá zmluvná strana namietať premlčanie (objektívna premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka je trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná).
Vedeli ste?
Kto zodpovedá za prípadné škody, ktoré mohli vzniknúť inej zmluvnej strane pri zrušení zmluvy? Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti, ktoré stranám zo zmluvy vyplývali, okrem nároku na náhradu škody, ktorý odstúpením nie je dotknutý.