Prístup k záhrade nového vlastníka je možný len tak, že by tento prechádzal cez pozemok susednej záhrady. Majiteľ susednej záhrady ale za právo prechodu požaduje poplatok. Je nejakým spôsobom stanovené, akú sumu za takéto právo môže sused vyžadovať? Neurobil chybu zároveň aj katastrálny úrad, keď nového majiteľa pozemku pri podávaní návrhu na vklad vlastníckeho práva neupozornil, že k záhrade nevedie vlastná prístupová cesta?
Chybu v tomto prípade urobil kupujúci, lebo si neoveril všetky potrebné náležitosti predtým ako podpísal zmluvu o prevode vlastníckeho práva. Kataster zo zákona nie je o takejto situácii povinný informovať, kupujúci mal však na základe výpisu z listu vlastníctva možnosť overiť si o aký typ pozemku ide. Takisto mal možnosť požiadať aj o výpisy z listov vlastníctva susedných záhrad. . Čo sa týka platenia za právo prechodu, situáciu je možné riešiť zriadením takzvaného vecného bremena. To sa zriaďuje za odplatu, v tomto prípade ide o sumu, ktorú sused požaduje za to, že umožní vlastníkovi záhrady prechádzať cez jeho záhradu. Výška tejto sumy nie je žiadnym zákonom limitovaná a sused môže žiadať sumu v akejkoľvek výške, prihliada sa však v prípadnom súdnom spore na to, aké sumy sa bežne za takúto vec platia. Konečná suma teda závisí teda na dohode oboch susedov a prípadnom rozhodnutí súdu.
Vznik vydržovacieho práva
A čo sa deje v prípade, ak už vlastník kúpil záhradu stým, že vedel, že k nevedie žiadna cesta? Vlastník napríklad kúpil záhradu pred dvadsiati rokmi s vedomím, že k nej prístupová cesta vedie cez pozemok patriaci inému vlastníkovi. Niekoľko rokov sa tento o svoju záhradu aj prístupovú cestu nezaujímal, teraz ich však prevzal jeho dedič a žiada poplatok za povolenie prístupu alebo im prístup zakáže úplne. Ako je potrebné v tejto situácii postupovať? Vzťahuje sa na takúto situáciu takzvané vydržovacie právo?
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu (v tomto prípade prístup do záhrady cez cudzí pozemok) môže vzniknúť aj na základe takzvaného vydržovacieho práva. V praxi to znamená, že právo prechodu bolo vykonávané nepretržite aspoň po dobu desať rokov. Na vznik takéhoto práva je totiž potrebné vykonávať konkrétnu situáciu po dobu desať rokov. Vzhľadom na to, že majiteľ má záhradu vo vlastníctve a cez cestu prechádza už viac ako desať rokov, vzťahuje sa na takúto situáciu právo vydržania. Pokiaľ s tým majiteľ susednej záhrady a prístupovej cesty nebude súhlasiť, môže vlastník začať situáciu riešiť. Avšak ani takéto rozhodnutie neznamená, že vlastník pozemku a prístupovej cesty nemá právo za umožnenie prechodu žiadať poplatok.