Dedenie zo závetu
- závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ, ktorým môže byť len fyzická osoba.
- spoločný závet viacerých osôb je neplatný (aj keby ho zriadili manželia).
- možno ho zriadiť iba v písomnej forme ako holografný (napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa), ako alografný (napísaný v inej písomnej forme a súčasne podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a svedkov) a formou notárskej zápisnice (povinná forma pri mladistvých, ktorí dovŕšili 15. rok).
Náležitosti závetu sú: označenie poručiteľa, dedičov a uvedenie dňa, mesiaca a roku, keď bol závet podpísaný. Podstatnou náležitosťou je aj podpísanie, ktoré je rôzne podľa typu závetov a formálnych náležitostí.
Neopomenuteľní dedičia: takýmito dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
- ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
- ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
- dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu

Dedenie zo zákona
Pri dedení zo zákona sa dedičia delia na štyri dedičské skupiny:
- V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
- Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
- Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
- Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Ako prebieha dedičské konanie
- Po úmrtí poručiteľa vystaví matričný úrad úmrtný list. Úmrtný list vystaví príslušná matrika v mieste úmrtia poručiteľa.
- Po vystavení úmrtného listu zasiela príslušná matrika tento dokument na okresný súd, zvyčajne ide o súd podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa.
- Príslušný okresný súd pridelí spis notárovi, ktorý sa v tomto momente stáva notárom súdnym komisárom. Spis dostáva súdom pridelené číslo konania.
- Notár komunikuje s dedičmi, volá ich na predbežné „vyšetrenie“, to znamená dedičia oboznamujú notára o aktívach a pasívach poručiteľa. Notár skúma a prešetruje aktíva a pasíva poručiteľa podľa dostupných možností. Komunikuje s úradmi, inštitúciami, organizáciami, so spoločnosťami a v prípade nutnosti aj so súdmi a s exekútormi. Po zhromaždení všetkých potrebných podkladov vytyčuje termín pojednávania dedičského konania.
- Predvolať dedičov môže súdny komisár telefonicky aj písomne. S predvolaním zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil. Ak v zozname majetku poručiteľa niečo chýba, je vhodné o tom informovať notára dopredu, aby prípadne mohol pojednávanie odročiť.

6. Dedičia by mali k jednotlivým položkám majetku poručiteľa súdnemu komisárovi predložiť aj doklady (technický preukaz od auta, výpis z účtu v banke, vkladnú knižku a iné), patria sem aj pohľadávky blízkeho voči tretím osobám, napríklad pôžičky, ktoré ľudia poručiteľovi nevrátili, preplatky na energiách, daniach, nevyplatená mzda…
7. Do pasív dedičstva, teda do poručiteľových dlhov, patria hypotekárne a spotrebné úvery, pôžičky od nebankových subjektov, nedoplatky a pohľadávky voči rôznym subjektom a tretím osobám a, samozrejme, pohrebné trovy, ktoré boli objektívne vynaložené na pohreb blízkeho. Výšku pohrebných trov treba preukázať súdnemu komisárovi notárovi faktúrou, z ktorej je zrejmá nielen ich výška, ale aj osoba, ktorá sa o pohreb postarala.
8. Čo sa týka závetu súdny komisár sa bude spoliehať nielen na odpoveď dedičov, ale vykoná aj lustráciu, vyšetrenie v Notárskom centrálnom registri závetov, v ktorom sú evidované všetky závety spísané vo forme notárskej zápisnice alebo uložené u notára v úschove. V prípade, ak poručiteľ za svojho života navštívil notára, aby u neho prejavil svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti, notár prejav jeho vôle spísal do notárskej zápisnice, ktorú po jej podpísaní poručiteľom naskenoval a registroval v Notárskom centrálnom registri závetov.
9. Na konci notár súdny komisár vystaví uznesenie o dedičstve. V ňom sú zhromaždené všetky aktíva a pasíva poručiteľa a tiež dedičská dohoda, ktorú musí po dodržaní zákona notár akceptovať. Po spísaní tohto dedičského osvedčenia je ešte 15-dňová lehota na jeho správoplatnenie, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Môžu sa odvolania priamo na dedičskom pojednávaní vzdať, čím uznesenie nadobúda právoplatnosť.