Urobiť tak musí za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Na koho sa obrátiť
Kontrolu dodržiavania povinností správcov vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Tá je okrem iného oprávnená vykonať kontrolu správnosti vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v prípade rozúčtovania studenej vody, nákladov na výťahy, elektrinu spoločných priestorov, upratovania, odvozu smetí, kontroly správnosti vyúčtovania tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej vody a podobne. Kontrolu SOI však vykoná až po uplatnení reklamácie.
„Vlastník, ktorý nesúhlasí s doručeným vyúčtovaním, si môže u správcu bytového domu písomnou formou uplatniť reklamáciu voči doručenému vyúčtovaniu. V reklamácii je potrebné konkretizovať položku z vyúčtovania s ktorou nesúhlasí, vrátane uvedenia dôvodov,“ uviedla Slovenská obchodná inšpekcia.
Ak nie ste spokojní s výsledkom
Pomôcť s vyúčtovaním za byt vie aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten taktiež radí v prípade, že sa domácnosti vyúčtovanie nepozdáva, najprv podať svojmu správcovi reklamáciu. „Ak nie sú spokojní s výsledkom reklamácie, môžu sa obrátiť s podnetom na ÚRSO, alebo na Slovenskú obchodnú inšpekciu, prípadne priamo na súd. Úrad rieši príslušné podnety, ktoré od odberateľov dostane, v rámci svojej agendy ochrany práv spotrebiteľa,“ konštatoval hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Čo hovoria teplári
Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) skončil rok 2023 z teplotného hľadiska ako druhý najteplejší od roku 1931. I keď zima 2023 bola dlhá, kúrilo sa skoro až do konca mája, z pohľadu teplôt bola štvrtá najteplejšia. Jeseň bola prvá najteplejšia od roku 1931, vykurovacia sezóna sa tak vo väčšine miest začala pomerne neskoro, až koncom októbra, a aj to prerušovane, nakoľko teploty aj na začiatku novembra boli pomerne vysoké. Počas roka 2023 sa tak kúrilo menej ako obvykle. Preto sa domácnosti nemusia obávať nedoplatkov z titulu vysokej spotreby.
Preplatky alebo nedoplatky závisia aj od nastavenia výšky zálohových platieb. Zálohový predpis na r. 2023 sa niektorým odberateľom mohol viackrát meniť. Jednak v dôsledku nárastu cien energií, ako aj z titulu nových pravidiel pre rozpočítanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu, ktoré priniesla vyhláška 503/2022 Z. z. platná od 1.1.2023.
Na jeseň roku 2021 začali ceny plynu a neskôr aj elektriny rapídne rásť. Tento trend pokračoval aj v r. 2022, čo malo dopad aj na ceny tepla. Koncom roka 2022, resp. v januári 2023 preto mnohí odberatelia dostali od správcov mimoriadny, nový zálohový predpis v súvislosti s nárastom cien energií, ktorý mal správcom zabezpečiť dostatok prostriedkov na úhradu zvýšených zálohových platieb. Druhý januároví týždeň 2023 MH SR vyhlásilo výzvu na dotácie, o ktoré mohli požiadať dodávatelia tepla na kompenzáciu dodatočných nákladov v dôsledku uplatňovania limitu nárastu schválenej alebo určenej ceny tepla.
V nasledovných mesiacoch viacerí správcovia opäť pristúpili k zmene, k zníženiu zálohových platieb. Mnohé správcovské spoločnosti v lete opäť menili zálohové predpisy. V predstihu prepočítali, ako sa nová vyhláška dotkne ich zákazníkov a podľa toho im od leta upravili zálohové platby za teplo. Domácnosti, ktorých správcovia tak neurobili, pocítia tieto zmeny prvý krát až v máji 2024.„Výška preplatku alebo nedoplatku bude v aktuálnom vyúčtovaní ešte viac závislá od nastavenia výšky zálohových platieb ako v uplynulých rokoch,“ uviedol predseda predstavenstva SZVT Ing. Stanislav Janiš.
Čo vedieť o vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu?
V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinný doručiť odberateľom vyúčtovanie za kalendárny rok, t.j. obdobie od 1.1. do 31.12. správca, a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
Vo vyúčtovaní domácnosti najviac zaujímajú práve údaje o nákladoch na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Preto je potrebné vedieť, že: dodávatelia tepla fakturujú náklady za spotrebu tepla správcom domov, fakturácia prebieha podľa spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené na vstupe do obytného domu v zmysle zákona 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca alebo SVB zodpovedá za samotné rozúčtovanie vyfakturovaných nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou MH SR č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla-
Vyhláška účinná od 1.1.2023 priniesla viaceré zmeny, okrem iných aj zavedenie tzv. „kontrolného mechanizmu“ ktorý má zaistiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov, a to tým, že byt s minimálnou jednotkovou cenou na meter štvorcový sa porovnáva s bytom s maximálnou cenou na jeden meter štvorcový, pričom tento pomer nemôže presiahnuť 2,5 násobok.
V praxi by sa tak mal vyriešiť napríklad problém s bytmi, ktoré sú po väčšinu roka neobývané, taký byt doteraz platil za teplo extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu rovnakej spotreby domu a bytu a byt, ktorý platil naopak veľa, bude platiť menej
V prípade nejasností alebo reklamácie vyúčtovania tepla, sa spotrebiteľ musí obrátiť na správcu alebo spoločenstvo vlastníkov bytových priestorov, nie na dodávateľa tepla.
Čo je dennostupeň z pohľadu hodnotenia vykurovacej sezóny?
Domácnosti sa s týmto povinným údajom stretávajú vo vyúčtovacích hárkoch. Je to údaj, ktorý vyjadruje náročnosť potreby tepla na vykurovanie v závislosti od vonkajšej teploty. Dennostupne predstavujú rozdiel medzi vnútornou teplotou v byte (v priemere 20°C) a priemernou vonkajšou teplotou z hodnôt zaznamenaných v daný deň v konkrétnej lokalite. Čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší a naopak. Počet dennostupňov za určité časové obdobie teda charakterizuje klimatické podmienky vo vzťahu k vykurovaciemu obdobiu.
Ako vzniká preplatok a nedoplatok?
Je to rozdiel medzi skutočnými nákladmi na teplo na byt, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní od správcu a uhradenými zálohovými platbami, ktoré domácnosť za byt počas kalendárneho roka zaplatila. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak.
„K stabilizácii cien tepla prispieva vo veľkej miere aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT). Systémy CZT tak zabezpečujú efektívnu, ekologickú a spoľahlivú dodávku tepla a teplej vody,“ hovorí predseda predstavenstva SZVT Ing. Stanislav Janiš.