Pani Andrea je matka dvoch detí. Pri odchode na prvú materskú netušila, že sa v súvislosti s čerpaním materskej stretne s viacerými situáciami, ktoré považuje za diskriminačné. Na prvú materskú dovolenku odchádzala v roku 2020 zo zamestnania, ale ešte počas prvej materskej jej vypršala platnosť zmluvy na dobu určitú a keďže jej zamestnávateľ kvôli materskej dovolenke zmluvu nepredĺžil, ostala nezamestnaná.
Zhodou okolností otehotnela s druhým dieťaťom necelý rok a pol po prvom pôrode. Na druhú materskú už nárok nemala, zákon totiž umožňuje čerpanie materskej iba v prípade reťazového pôrodu, žena však musí byť stále zamestnaná: „reťazový pôrod, alebo reťazová materská je, keď žena, ktorej trvá pracovný pomer, prechádza z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku a plynule pokračuje materskou dovolenkou s ďalším dieťaťom.
Spravidla sa môže rodičovská dovolenka čerpať do 3 rokov veku dieťaťa, výnimkou môže byť prípad, že je žena na rodičovskej dovolenke dlhšie, napr. až do 6 rokov z dôvodov nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. O reťazový pôrod nejde, ak tá postupnosť materská dovolenka – rodičovská dovolenka – materská dovolenka je niečím porušená, napríklad, ak žena pred nástupom na druhú materskú dovolenku čerpá riadnu dovolenku. Podmienkou, aby išlo o reťazový pôrod je, že pracovný pomer ženy stále trvá. Niekedy sa mýlia pojmy rodičovská dovolenka ako voľno v zamestnaní a rodičovský príspevok ako štátna sociálna dávka. Pre reťazový pôrod zamestnankyne je podstatné čerpanie rodičovskej dovolenky medzi dvoma materskými a nie je podstatné, či po celý čas poberala rodičovský príspevok, teda mohla napríklad byť na rodičovskej dovolenke a nepoberať rodičovský príspevok, lebo otec poberal materské”, vysvetľuje reťazovú materskú mzdová odborníčka a školiteľka RNDr. Jana Motyčková.
Zmena legislatívy
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zmenilo v roku 2022 legislatívu tak, aby ženy, ktorým skončil pracovný pomer počas prvej materskej, mali istú ochrannú lehotu: „poistenka, ktorej skončil pracovný pomer na dobu určitú počas materskej, to znamená, že nie je už od tohto momentu nemocensky poistená spadá pod ochrannú lehotu, ktorej účelom je chrániť poistenku po určitý časový úsek aj po skončení jej nemocenského poistenia. V prípade, ak žena otehotnie v období 180 dní po zániku nemocenského poistenia začína jej od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu plynúť osemmesačná ochranná lehota, a teda nárok na materské jej vznikne z ochrannej lehoty. Uvedená zmena je účinná od 1. júna 2022. Dôvodom zmeny bolo, aby nárok na materské vznikol aj ženám, ktoré otehotnejú do pol roka po zániku nemocenského poistenia. V súčasnosti platná právna úprava teda za určitých podmienok umožňuje, aby nárok na materské vznikol aj žene, ktorá je „bez práce“. O ďalších zmenách rezort práci v tejto súvislosti momentálne neuvažuje”, približuje posledné zmeny legislatívy tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vek j dôležitý
Mzdová odborníčka a školiteľka Jana Motyčková však upozorňuje, že hoci bola zavedená ochranná lehota, stále sa nájde skupina rodičov, ktorým nepomôže: „treba ale upozorniť, že v prípade, že žena končí pracovný pomer až počas rodičovskej dovolenky, nemocenské poistenie jej skončilo v skutočnosti posledným dňom materskej dovolenky a nárok na dávky v ochrannej lehote má žena, len ak otehotnie do 180 dní po skončení materskej dovolenky, nie do 180 dní po skončení zamestnania. Rovnako to platí pre ženu, ktorá skončí pracovný pomer v posledný deň rodičovskej dovolenky vo veku troch rokov dieťaťa. Táto žena nie je v ochrannej lehote, a to ani ak by už bola tehotná, keďže ochranná lehota sa posudzuje s ohľadom na koniec poistenia. Túto ochrannú lehotu tak, ako platí od 1.6.2022 považujem za dostatočnú s výnimkou prípadu, ktorý som uviedla vyššie. Čiže bolo by vhodné definovať ochrannú lehotu tak, že plynie nielen po skončení poistenia, ale aj po skončení zamestnania, ak posledný deň zamestnania je žena alebo muž na rodičovskej dovolenke. Nemali by sme mať nastavené zákony tak, že kto v tom vie chodiť, vie si pomôcť”.
Chcela čerpať materskú neskôr, ale nemohla
Andrea po narodení druhého dieťaťa ostala na rodičovskom príspevku, ktorý bol v tom čase približne 350 eur, spolu s prídavkami na dieťa mala mesačné dávky v sume cca. 400 eur. „Manžel navyše tom čase prišiel o prácu, tak sa rozhodol čerpať materskú a aby sme nežili štyria z jednej materskej, som sa s polročným dieťaťom zamestnala a pracovala som z domu. Našťastie manžel si po dvoch mesiacoch našiel prácu a ukončil materskú“, vysvetľuje Andrea. Pracovala na homeoffice ešte niekoľko mesiacov a keď sa už nedalo skĺbiť rodičovstvo s materstvom, dala výpoveď v práci a chcela čerpať materskú. „Keďže mi nevyšiel nárok na materskú pri narodení druhého syna, tak som si povedala, že veď som bola nemocensky poistená dostatočne dlho, požiadam o materskú a ostala som prekvapená z odpovede, že žena môže čerpať materskú iba pri narodení dieťaťa“, dodáva Andrea, ktorá to považuje za diskrimináciu.
Sociálna poisťovňa však nie je tvorcom legislatívy, je iba jej vykonávateľom: „platný zákon o sociálnom poistení, ktorý vždy schvaľuje parlament na návrh vlády alebo poslancov, umožňuje matke nastúpiť na materské najskôr osem týždňov pred očakávaným termínom pôrodu a poberať ju môže po dobu spravidla 34 týždňov (ak porodí viac detí, je to dlhšie obdobie – napr. osamelá matka dávku poberá 37 týždňov, pri dvoch a viac narodených deťoch sa dávka vypláca až 43 týždňov). Matka si môže požiadať o výplatu materskej od ktoréhokoľvek dátumu, ak potrebuje (napríklad, pretože chce ďalej pracovať), avšak materskú dávku jej bude možné vyplácať najdlhšie už iba po dobu 28 týždňov od skutočného dátumu pôrodu“, vysvetľuje Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne.
RNDr. Jana Motyčková, mzdová odborníčka a školiteľka však vidí priestor na zmenu: „žena síce môže ísť na materskú neskôr, ale oberá sa o dávku za obdobie pred pôrodom, kedy dobrovoľne materské nežiadala. Otcovia môžu čerpať materské po dobu 28 týždňov, respektíve osamelý otec 31 týždňov a 37 týždňov na viac detí, pričom otec si môže zvoliť, kedy toto materské bude čerpať, a to až do 3 rokov veku dieťaťa. Podľa môjho názoru možno považovať za diskriminačné, že žena nemá možnosť voľby, kedy bude čerpať 28 týždňov, respektíve 31 ako osamelá matka alebo 37 týždňov s dvoma a viac deťmi materského po pôrode, zatiaľ čo otec túto možnosť má. Neviem, na koľko by u žien bol záujem si poberanie materského posunúť, v každom prípade, otcovia majú v tomto možnosť voľby, mali by ju mať aj matky“. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny podnety na zmenu legislatívy zatiaľ nedostalo: „v súčasnosti ministerstvo neeviduje a ani Sociálna poisťovňa nám neavizovala podnety na zmenu legislatívy, ktoré by sa týkali konkrétnej problematiky nastolenej v tejto otázke. Zákon o sociálnom poistení (§ 51 ods. 1) už v súčasnosti umožňuje opätovné čerpanie materského poistenkyňou do 3 rokov veku dieťaťa, a to vtedy, ak poistenkyňa nemôže alebo sa nesmie starať o dieťa zo zdravotných dôvodov“.
Prerušenie materskej len v špecifických prípadoch
Andrea spolu s manželom si mysleli, že po týchto prekvapeniach ich už nič neprekvapí. Ocitli sa však znovu v situácii, že jej manžel ostal znovu bez práce. „U manžela v práci znižovali stavy a všetkým, ktorí mali zmluvy na dobu určitú kontrakt nepredĺžili a ostal doma. Uvažoval nad tým, že aby nemusel čerpať dávku v nezamestnanosti, išiel by ešte na materskú, keďže mu ostalo ešte nevyčerpaných 19 týždňov”, pokračuje v rozprávaní Andrea.
Telefonicky si na Sociálnej poisťovni overili možnosti a zistili, že tak, ako to funguje pri dávke v nezamestnanosti, to pri materskej nefunguje: „Otec si môže celkový nárok na materské, teda 28 týždňov rozdeliť iba na dve časti, a to otcovské – 2 týždne počas prvých šesť týždňov po narodení dieťaťa a materské – zvyšných 26 týždňov a tie si môže vyčerpať kedykoľvek do troch rokov veku dieťaťa. Iné rozdelenie nie je možné. Zvyšných 26 týždňov sa rozdeliť nedá na viac častí”, vysvetľuje platné znenie zákona o sociálnom poistení hovorca Sociálnej poisťovne, Martin Kontúr.
Vo všeobecnosti pri materskej nie je možné si rozdeliť čerpanie dávky materské. Je to možné len v prípade, že dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa matka alebo otec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav. V takom prípade nárok na materské zaniká dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti inou osobou a dňom prevzatia zo starostlivosti naspäť sa pokračuje s čerpaním nevyčerpaného materského. „Z môjho pohľadu chápem situácie, kedy by rodič mal záujem prerušiť poberanie materského a následne toto materské dočerpať, určite by to bolo pre niektorých rodičov zaujímavé, muselo by sa to doriešiť s kombináciou poberania rodičovského príspevku, aby nedošlo k špekulatívnemu poberaniu oboch dávok súčasne", objasňuje mzdová odborníčka RNDr. Jana Motyčková.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nad zmenou aktuálne neuvažuje. „Zmena tejto právnej úpravy je legitímna téma na diskusiu, v rámci ktorej je potrebné zanalyzovať dopady na poistencov, Sociálnu poisťovňu, ale aj zamestnávateľov", uzatvára tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
