1. Čo hovorí o darovaní Občiansky zákonník
Darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Neplatná je taká darovacia zmluva, pri ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na chyby, o ktorých vie. Ak má vec chyby, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený dar vrátiť späť.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Čítajte aj Advokát Milan Ficek: Dediť po vašom príbuznom môže aj opatrovateľka. Kedy a prečo?
2. Akú nehnuteľnosť možno darovať?
Občiansky zákonník jasne definuje, že darovať možno len nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti.
Vychádzať možno zo zásady, že darovať možno vec, ktorá môže byť predmetom kúpnej alebo zámennej zmluvy. Darovať nemôže vlastník veci, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom občianskoprávneho vzťahu.
3. Možno darovať dom a a pozemok samostatne?
Zákon – Občiansky zákonník stanovuje, že v prípade nehnuteľností možno darovať samostatne dom a samostatne pozemok, pretože obe veci sa považujú za samostatné.
Pre vlastníka je prípustné darovať osobitne nehnuteľnosť a osobitne pozemok, na ktorom je dom postavený, aj keď sa takýto spôsob darovania neodporúča, pretože by ním v budúcnosti mohli vzniknúť spory medzi majiteľom pozemku a vlastníkom nehnuteľnosti.
4. Kedy nadobúda obdarovaný vlastnícke právo k nehnuteľnosti?
Vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti nadobúda obdarovaný až po schválení návrhu na vklad do katastra. K návrhu na vklad sa prikladá darovacia zmluva. Obdarovaný teda nadobudne vlastníctvo k darovanej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností na príslušnom katastrálnom úrade.
Potrebné je uviesť jeho adresu. V zmluve sa špecifikuje, kedy a na základe čoho je možné zapísať vklad do katastra do listu vlastníctva uvedie sa číslo listu vlastníctva, správa katastra.
5. Ako sa uzatvára darovacia zmluva?
Darovacia zmluva sa uzatvára podľa paragrafu 628 Občianskeho zákonníka, zákon ale nepredpisuje pre uzavretie darovacej zmluvy osobitnú právnu formu, zmluva musí byť podpísaná a nesmú v nej chýbať zákonom určené údaje. Písomná forma zmluvy sa vyžaduje pri nehnuteľnostiach (stavby, pozemky) a bytoch.
6. Čo musí zmluva obsahovať?
Chýbať nesmie predovšetkým označenie zmluvných strán. Potrebné je uviesť identifikačné údaje darcu a obdarovaného. V prípade, ak ide o fyzickú osobu, treba uviesť: rodné číslo, adresu trvalého pobytu, štátna príslušnosť.
Pokiaľ ide o právnickú osobu, potrebné je uviesť presný názov spoločnosti, sídlo, štatutárneho zástupcu alebo inú osobu oprávnenú zastupovať firmu pri právnych úkonoch, IČO, číslo účtu a bankové spojenie. Dôležité je uviesť, že darca je výlučným vlastníkom danej veci.
7. Môže jeden z manželov darovať nehnuteľnosť, ktorá patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva?
Ak ide o vec, ktorú chce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov darovať niekomu jeden z nich, je potrebný súhlas obidvoch manželov.
8. Možno darovať nehnuteľnosť alebo iný majetok len jednému z manželov?
Pri obdarovaní manželov je pre posúdenie, kto je obdarovaný, predovšetkým dôležitý samotný úmysel darcu poskytnúť dar jednému z manželov alebo obom. Ak je obdarovaný jeden z manželov, ide o jeho majetok, ktorý nespadá pod bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
9. Aké sú náležitosti darovacej zmluvy pri nehnuteľnostiach?
V darovacej zmluve medzi náležitosťami chýbať nesmie: názov právneho úkonu, teda treba uviesť, že ide o darovaciu zmluvu. V darovacej zmluve nesmú chýbať osobné údaje účastníkov.
Medzi osobné údaje darcu patrí: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, štátna príslušnosť, ak ide o fyzickú osobu, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje spoločnosti.
Medzi osobné údaje obdarovaného patrí: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, štátna príslušnosť, ak ide o fyzickú osobu, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje spoločnosti.
10. Ako sa v darovacej zmluve uvádza predmet?
Predmetná nehnuteľnosť musí byť v zmluve určená a opísaná čo najpresnejšie tak, aby z obsahu zmluvy bolo zrejmé, čo konkrétne je predmetom daru, aby si ju ho nebolo možné zameniť s inou vecou, odporúča sa dojednať tiež spôsob odovzdania veci (miesto a čas odovzdania).
11. Je potrebné v zmluve uviesť spoluvlastnícke podiely?
V prípade, že je obdarovaných viac, je potrebné vymedziť aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z obdarovaných. Ak ale ide manželov, podiel sa neuvádza, pretože predmet daru nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva.
12. Musí byť v darovacej zmluve uvedený dátum a podpis?
V zmluve nesmie chýbať označenie miesta a dátumu uzavretia darovacej zmluvy. Na konci darovacej zmluvy je potrebné uviesť miesto uzavretia zmluvy, pričom miestom uzavretia treba rozumieť minimálne mesto, v ktorom došlo k podpisu zmluvy účastníkom zmluvy.
Vyžadujú sa vlastnoručné podpisy darcu a obdarovaného, odporúča sa, aby podpisy darcu a aj obdarovaného boli riadne overené notárom alebo matrikou.
13. Čo nesmie chýbať v darovacej zmluve k pozemkom a stavbe?
Okrem všeobecných náležitostí darovacej zmluvy musí v prípade pozemkov a stavieb darovacia zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené katastrálnym zákonom, a to označenie pozemku s uvedením najmä a) parcelného čísla pozemku evidovaného v súbore popisných informácií, b) označenie registra „C“ alebo registra „E“ k pozemku, c) druhu pozemku a jeho výmery, d) označenie katastrálneho územia, príp. aj listu vlastníctva, na ktorom je pozemok evidovaný a označenie stavby s uvedením a) druhu stavby, b) súpisného čísla stavby a c) parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, príp. aj listu vlastníctva, na ktorom je stavba evidovaná.
14. Čo nesmie chýbať v darovacej zmluve k bytom?
Okrem všeobecných náležitostí darovacej zmluvy musí v prípade bytu darovacia zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené katastrálnym zákonom a zákonom o vlastníctve bytov, a to sú najmä:
Základný popis bytu s vymedzením a) čísla bytu, orientačného čísla vchodu a poschodia, b) čísla listu vlastníctva, na ktorom je byt zapísaný c) označenie bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, najmä uvedením súpisného čísla domu a čísla parcely, na ktorom je dom postavený a katastrálneho územia, d) určenie veľkosti podlahovej plochy bytu bez plochy balkónu a loggie.
Vymedzenie častí a príslušenstva bytu. Časťami bytu sú jeho jednotlivé miestnosti s uvedením najmä ich počtu a druhu. Príslušenstvom bytu treba rozumieť vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom trvale užívali, ako napr. pivnica.
Vymedzenie vnútorného vybavenia bytu. Vnútorným vybavením bytu treba rozumieť vybavenie určené na to, aby sa s bytom trvale užívalo.
Vnútorným vybavením bytu je najmä jeho vnútorná inštalácia (potrubné rozvody vody, plynu, ústredného kúrenia, elektroinštalácie, kanalizácie) okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka, zvonček či domáci telefón.
15. Treba v darovacej zmluve k bytu popísať aj spoločné časti domu?
Náležitosťou zmluvy by malo byť aj určenie a popis spoločných častí bytového domu. Spoločnými časťami domu treba rozumieť časti bytového domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie.
Spoločnými časťami domu sú najmä: a) základy domu, b) strecha, c) chodby, d) obvodové múry, e) priečelia, f) terasa, g) schodiská, h) vstupy, i) vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Spoločnými zariadeniami domu treba rozumieť zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívania a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu.
Spoločnými zariadeniami domu sú najmä: a) bleskozvod, b) vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, plynové a telefónne prípojky, c) výťahy, d) kočikáreň, e) sušiarne, f) práčovne, g) žehliarne, h) sklad náradia, i) inštalačná komora, j) spoločná televízna anténa.
Chýbať by nemala ani úprava práv k pozemkom, ktoré sú zastavané bytovým domom a k priľahlému pozemku, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, a vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy bytového domu.
16. Ako sa v zmluve zabezpečuje, že na nehnuteľnosti neviaznu vecné bremená a dlhy?
Darca vyhlási, že na darovanej nehnuteľnosti nie sú viazané dlhy, vecné bremená a nie je predmetom záložného práva a nevzťahujú sa na ňu ani žiadne iné právne povinnosti.
Darca je povinný oboznámiť obdarovaného so stavom nehnuteľnosti. Obdarovaný zároveň potvrdí, že si nehnuteľnosť prezrel a jej stav mu nie je neznámy.
17. Odkedy je darovacia zmluva platná?
Darovacia zmluva zvyčajne nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Obdarovaný ale nadobudne vlastníctvo k darovanej nehnuteľnosti až povolením vkladu do katastra nehnuteľností na príslušnom katastrálnom úrade.
18. Možno darovaciu zmluvu napadnúť z akéhokoľvek dôvodu? Kedy tak možno urobiť?
Napadnúť darovaciu zmluvu legislatíva povoľuje. Napadnúť ju nemožno po smrti darcu. Darovaciu zmluvu je možné napadnúť na príslušnom súde žalobou, je však potrebné, aby navrhovatelia, ak budú chcieť byť v predmetnom konaní úspešní, uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že predmetná darovacia zmluva nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom na právne úkony, alebo že darca v čase, keď bola darovacia zmluva podpísaná, konal v duševnej poruche.
Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ V zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení: „Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.“
19. V akých prípadoch sa môže darca domáhať vrátenia daru?
Darovanie nehnuteľnosti je platné len v prípade, ak má darovacia zmluva písomnú podobu. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo na vrátenie daru musí darca uplatniť tak, že sa dovolá zákonných dôvodov vrátenia daru.
<ot-i>20. Môže obdarovaný odmietnuť dar vrátiť? <an> Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu týchto dôvodov. V takomto prípade musí darca uplatniť svoj nárok na súde. Zmluvu je možné napadnúť žalobou, v tomto prípade je vhodné kontaktovať advokáta.
21. Ako sa dá vrátiť nehnuteľnosť? Musí sa uzavrieť nejaká zmluva?
Po doručení výzvy darcu obdarovanému o vrátení darovanej nehnuteľnosti by mal obdarovaný uzavrieť s darcom dohodu o vrátení nehnuteľnosti, táto dohoda sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.
V prípade, že obdarovaný nie je ochotný dohodu o vrátení daru s darcom uzavrieť, musí sa darca domáhať sa vrátenia daru súdnou cestou.
Návrh na súd je možné podať na okresnom súde v obvode ktorého má obdarovaný svoje bydlisko a pokiaľ je predmetom daru nehnuteľnosť tak v obvode súdu v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.Následný rozsudok súdu sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.
22. Má obdarovaný prívo vrátiť darovanú nehnuteľnosť, ak na nej zistí chyby, na ktoré ho darca neupozornil?
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na chyby, o ktorých vie. Ak má vec chyby, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený dar vrátiť späť.
Právo vrátiť dar podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe upravenej ustanovením Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď mohlo byť právo vykonané prvý raz, teda kedy mohla byť chyba zistená obdarovaným pri obvyklej pozornosti.
23. Čo sa považuje za hrubé porušenie mravov?
Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých mravov je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu. Zvyčajne ide o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne.
Hrubé porušenie dobrých mravov nemusí spĺňať kvalifikáciu trestného činu alebo priestupku, za hrubé porušenie mravov ale nemožno považovať napríklad obyčajný nevďak alebo márnotratný život obdarovaného.
24. Akým spôsobom sa možno domáhať vrátenia daru?
Domáhať sa vrátenia daru môže darca formou písomnej výzvy na vrátenie daru, ktorá musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. V písomnej výzve treba podrobne opísať predmet daru, dôvody, pre ktoré sa domáha vrátenia daru, a uvedie primeranú lehotu, v ktorej požaduje vrátenie daru. Pokiaľ to je účelné, môže určiť aj miesto vrátenia daru.
25. Kedy zaniká darovací vzťah?
Okamihom dôjdenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému zaniká darovací vzťah.
26. Čo musí obsahovať návrh na vrátenie daru?
Návrh na súd na vrátenie daru by mal obsahovať najmä: osobné údaje navrhovateľa, ktorým je darca, ktorý návrh na súd podáva s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu, ktorým je obdarovaný, proti ktorému návrh smeruje.
Čítajte aj Koho bude dom a koho peniaze? Dedenie a boje o rozdelenie majetku dokážu úplne zničiť vzťahy v rodine
Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate vrátenia daru od obdarovaného a z akých dôvodov. Dôvody treba podrobne opísať, keďže súd na ne prísne prihliada. Z návrhu musí byť najmä zrejmé správanie obdarovaného, ktoré darca považuje za hrubo porušujúce dobré mravy. Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.
27. Aké prílohy je k návrhu potrebné priložiť?
Potrebné je priložiť nasledovné prílohy: darovaciu zmluvu, listinné a iné dôkazy preukazujúce hrubé porušovanie dobrých mravov obdarovaným, príp. označenie svedkov, ktorých navrhuje vypočuť navrhovateľ.
Súd po doručení návrhu určí termín pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov konania, ktorých k veci vypočuje. Následne po vykonaní potrebného dokazovania vo veci rozhodne a to tak, že buď zaviaže obdarovaného dar vrátiť darcovi, alebo jeho návrh zamietne.
28. Ako zákon upravuje darovanie s vecným bremenom v podobe práva dožiť v darovanej nehnuteľnosti?
Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena spôsob vyvolá prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vznik vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti darcom a s tým súvisiaci vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podmienky, za ktorých možno takto majetok darovať, upravuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti je takzvané vecné právo k cudzej veci, ktoré oprávňuje fyzickú osobu za podmienok určených zmluvou užívať nehnuteľnosť a zapisuje sa do katastra.
Právo doživotného užívania sa zapisuje do časti C listu vlastníctva ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena.
Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.
29. Musí byť zmluva o vecnom bremene predložená na kataster?
Vzhľadom na to, že vecné bremeno je vecné právo k nehnuteľnosti, na jeho zriadenie zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti sa v katastri zapisuje ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka.
30. Dedí sa právo doživotne obývať nehnuteľnosť, ktoré vzniklo na základe darovacej zmluvy a zriadenia vecného bremena?
Právo doživotného bývania sa spája výlučne s oprávnenou osobou, teda osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov.
31. Aké sú povinnosti oprávneného a povinného z vecného bremena?
Platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je zároveň povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania.
A práve úhrady nákladov na prevádzku nehnuteľnosti bývajú najrizikovejšou časťou takejto právnej úpravy majetkových pomerov.
V praxi sa stáva, že jedna zo zmluvných strán prestane plniť svoje povinnosti, prípadne sa absolútne odmieta podieľať na nákladoch.Odporúča sa podrobne upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena.
32. Je možné zmluvne dohodnúť rozsah užívania nehnuteľnosti?
Zmluvne sa oplatí dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti. Vhodné je, aby si obe strany dohodli presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, a konkretizovať, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne.
Tu je však potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena sú takmer všetky práva na strane oprávnenej osoby, teda osoby využívajúcej právo bývania.
33. Čo nesmie chýbať v zmluve?
Každá zmluva si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Darovacia zmluva musí mať písomnú podobu. Chýbať nesmie meno a priezvisko, adresa, rodné číslo darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena Takisto sa musí do zmluvy uviesť meno a priezvisko, adresa, rodné číslo obdarovaného, ktorý je súčasne aj osobou oprávnenou z vecného bremena. Uviesť treba, že darca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – uvedie sa presná špecifikácia nehnuteľnosti: typ nehnuteľnosti, rozloha nehnuteľnosti, údaje z katastra nehnuteľností. Takisto sa uvedie, ako darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol: napr. dedením, prevodom vlastníckeho práva, darovacou zmluvou. Presne treba uviesť, že obdarovaný zriaďuje v prospech darcu bezplatné vecné bremeno, ktoré zodpovedá jeho právu užívať napríklad tri miestnosti a príslušenstvo. Chýbať nesmie dátum podpisu darcu a obdarovaného.
34. Kedy oprávnená osoba nadobúda svoje užívacie práva a môže nehnuteľnosť obývať a užívať?
Darca aj osoba oprávnená z vecného bremena by mali vziať na vedomie, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudne vkladom do katastra nehnuteľností na príslušnom katastri nehnuteľností.
35. Ako zaniká právo doživotného užívania nehnuteľnosti?
Napriek tomu, že právo doživotne obývať byt na základe zriadeného vecného bremena zaniká až smrťou oprávnenej osoby, zákon povoľuje zrušiť ho aj inými spôsobmi.
Vlastník nehnuteľnosti, teda povinná osoba a oprávnená osoba, ktorá má právo doživotne obývať nehnuteľnosť, sa môžu dohodnúť, že právo doživotného užívania nehnuteľnosti zrušia.
Povinná a oprávnená osoba môžu uzatvoriť zmluvu o zrušení vecného bremena. Zrušiť vecné beremeno teda možno zmluvou o zániku vecného bremena doživotného užívania, ktorá sa uzatvára podľa § 151p Občianskeho zákonníka.
Uviesť treba, že dôvody, ktoré viedli k zriadeniu vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena, pominuli, oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno zriadené zmluvou o prevode nehnuteľnosti sa dňom podpísania tejto zmluvy zrušuje.
Ďalej treba uviesť, že oprávený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno sa zrušuje bezplatne. Chýbať nesmie dátum, miesto a podpis povinného a overený podpis opráveneného
36. Treba zmluvu o zániku vecného bremena zavkladovať na katastri nehnuteľností?
Okrem uzavretia zmluvy je tak potrebné aj podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorým sa bude žiadať výmaz vecného bremena. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.
37. Možno darovať nehnuteľnosť, na ktorej spočíva vecné bremeno doživotného práva užívania majiteľovho príbuzného?
Existencia vecného bremena v prospech príbuzného nebráni prevodu vlastníckeho práva. Toto vecné bremeno prechádza s danou nehnuteľnosťou i na nového nadobúdateľa.
38. Je možné darovať nehnuteľnosť zaťaženú hypotékou?
Aj byt alebo dom či inú nehnuteľnosť, na ktorej spočíva hypotéka, možno previesť na inú osobu. Vlastník musí komunikovať predovšetkým s bankou, ktorá mu hypotekárny úver poskytla. Banka má totiž na predmetnú nehnuteľnosť záložné právo a bez súhlasu banky nemožno prevod vlastníctva uskutočniť. P
otrebné je teda vopred požiadať banku o súhlas so zmenou. Banky vo väčšine prípadov povoľujú prevod vlastníctva – darovanie – bytu alebo domu s hypotékou. Banka prevod nepovolí, ak by boli porušené základné princípy poskytovania hypoték, napríklad ak by sa novým vlastníkom stala právnická osoba, alebo ak by banka zhodnotila, že takýto prevod so sebou nesie zvýšené riziko ďalšieho riadneho splácania poskytnutého úveru.
Banka vždy posudzuje žiadosť o prevod vlastníckeho práva individuálne, pričom zohľadňuje najmä negatívne situácie v súvislosti so splácaním úveru zabezpečeného predmetnou nehnuteľnosťou.
Ak by ale majiteľ previedol nehnuteľnosť na inú osobu bez súhlasu banky, porušil by zmluvné podmienky, čoho dôsledkom by mohlo byť napríklad aj okamžité zosplatnenie úveru.
Prevod vlastníctva je ale bez súhlasu banky väčšinou nezrealizovateľný, pretože predloženie súhlasu si vyžiada katastrálny úrad. Platí, že majiteľ nehnuteľnosti, ktorý je zároveň dlžníkom a chce darovať zaťaženú nehnuteľnosť, aj po darovaní naďalej ostáva dlžníkom.
Obdarovaný získa nehnuteľnosť a stáva sa tak záložcom – majiteľom založenej nehnuteľnosti. Nepreberá však na seba dlh ako taký, to znamená, že hypotéku nebude splácať on.
39. Musí banka, darca aj obdarovaný súhlasiť s darovaním nehnuteľnosti, na ktorej viazne hypotéka?
Hypotekárna zmluva vo svojej podstate prevod vlastníctva na ďalšiu osobu nezakazuje. Klient musí prísť do banky, podať žiadosť o zmenu na úvere. V tomto prípade, keďže ide o darovanie, predloží banke podpísanú darovaciu zmluvu, ktorou nový vlastník nadobudne predmetnú založenú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva.
Ak banka súhlasí s prevodom, požaduje od klienta predloženie žiadosti o zmenu vlastníka založenej nehnuteľnosti a právoplatne uzatvorenú darovaciu zmluvu. Klientom banky odporúčajú, aby prišli do banky ešte pred samotným spísaním darovacej zmluvy. Informovať o darovaní nehnuteľnosti s hypotékou by mal darca obdarovaného a ten by mal vopred súhlasiť.
Čítajte aj Polovicu majetku po vás pri dedení väčšinou dostane jeden príbuzný. Nechcete to tak? Tu je riešenie
40. Možno darovať nehnuteľnosť zaťaženú úverom aj maloletým deťom?
Darovať nehnuteľnosť, na ktorú má majiteľ hypotekárny úver, možno aj neplnoletým deťom. Nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom je možné platne darovať aj neplnoletému dieťaťu, v takomto prípade by sa však na platnosť darovacej zmluvy vyžadoval aj súhlas súdu s takýmto darovaním a dieťa by pri podpise darovacej zmluvy nemohol zastupovať rodič, ale len súdom ustanovený kolízny opatrovník.
41. Môže niekto darovať dom, pozemok alebo inú nehnuteľnosť s tým, že ju obdarovanému odovzdá napríklad až po niekoľkých rokoch?
Toto sú zmluvné dojednania, v zásade táto podmienka nebráni, aby zmluva bola platne uzavretá. Môže existovať dohoda, že darca nehnuteľnosť uvoľní a odovzdá nehnuteľnosť obdarovanému až po niekoľkých rokoch, resp. je možnosť dohodnúť si zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve nehnuteľnosť užívať až do smrti v prospech darcu, prípadne aj iných osôb.