Pokiaľ nebohý nespísal závet, Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov zo zákona do štyroch dedičských skupín:
1. skupina – sú dediči v prvej línii, teda manžel/ka a poručiteľove deti. Ak nemá potomkov, alebo potomok nededí, manžel poručiteľa nededí v prvej skupine, ale dedí až v druhej dedičskej skupine. Dedičia prvej skupiny dedia každý rovnakým dielom. Ak nededí manžel, jeho podiel vždy pripadá deťom poručiteľa.
Dôležité je uviesť, že dieťaťom poručiteľky je dieťa, ktoré táto žena porodila, pričom za dieťa poručiteľa sa považuje dieťa, ku ktorému bolo určené otcovstvo. Ak si otec osvojil dieťa, patrí mu rovnaké dedičské právo ako pokrvným potomkom. V prvej skupine však nededí dieťa, ktoré mal poručiteľ v pestúnskej starostlivosti.
2. skupina – manžel/ka (ak nemal poručiteľ potomka), rodičia poručiteľa a spolužijúce osoby (partner/ka,..)U spolužijúcich osôb je rozhodujúce, aby žili s poručiteľom najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o spoločnú domácnosť, čo však musía patrične dokázať. Manžel/ka má v tejto dedičskej skupine zvýhodnené postavenie, môže dediť samostatne a dedí po nebohom najmenej polovicu dedičstva. Ostatní dediči dedia zvyšnú časť rovnakým dielom.
3. skupina – tvoria ju súrodenci nebohého a spolužijúce osoby (v prípade, ak v predošlých skupinách nededia deti poručiteľa, manžel a ani rodičia) Každý z dedičov dedí rovnakým dielom a pokiaľ nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom synovec alebo neter poručiteľa.
4. skupina – dedičia skupiny dedia až vtedy, keď dedičstvo nepripadlo ani jednému z tretej skupiny, teda súrodencom, neteri, synovcovi či spolužijúcej osobe. Túto skupinu tvoria starí rodičia poručiteľa – a to tak zo strany matky, ako aj zo strany otca a dedia rovnakým dielom.
Koho možno vydediť?
Pokiaľ si poručiteľ neželá, aby jeho deti dedili, musí ich vydediť formou vyhotovenia listiny o vydedení, pričom musí deklarovať a preukázať zákonné dôvody. Podľa §469a ods.1 Občianskeho zákonníka je vydedenie neopomenuteľných dedičov možné z týchto dôvodov:
- a) V rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
- b) O poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
- c) Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
4.d) Trvalo vedie neusporiadaný život. Dedičské podiely pri vydedení prechádzajú na deti vydedenej osoby, teda vnukov poručiteľa, respektíve pravnukov.
Kedy sa dedí zo závetu?
Dedičom zo závetu môže byť okrem fyzických osôb dokonca aj právnická osoba alebo štát či počaté dieťa za predpokladu, že sa narodí živé.
Kým pri dedení zo zákona v dedičských skupinách sa zohľadňuje spoločenské, respektíve objektívne hľadisko dedenia, pri závete ide o subjektívnu predstavu poručiteľa o rozdelení svojho majetku po svojej smrti. Rozhodovať o dedičoch môže podľa vlastného uváženia, avšak nesmie vynechať neopomenuteľných dedičov, teda svojich potomkov, respektíve ak už nežijú, vnukov.
Kedy je možné napadnúť závet?
Ak by závet ignoroval právo poručiteľových detí na dedičstvo, teda odporuje právu neopomenuteľných dedičov, pričom neboli vydedení, je závet v tejto časti relatívne neplatný. To znamená, že nie je absolútne neplatný, iba v niektorej časti. Dôležité je, komu ochrana prislúcha a či ju využije. Ak sa neopomenuteľný dedič dovolá relatívnej neplatnosti závetu, závet môže byť podľa situácie buď v celom rozsahu alebo sčasti neplatný.
Ako treba napísať závet, aby bol platný?
Aby bol závet platný, musí spĺňať viacero obsahových a formálnych náležitostí: Závet môže zriadiť len jedna osoba, spoločný závet viacerých závetcov je neplatný. Musia v ňom byť ustanovení dediči. Určenie majetku alebo jeho časti, ktorý má byť predmetom dedenia zo závetu. Určenie podielov jednotlivých dedičov na dedičstve (príklad syn dostane polovicu chaty, dcéra a manželka štvrtinu chaty), v opačnom prípade budú podiely dedičov rovnaké.
Závet musí mať:
Písomnú formu (rukou, na stroji,…), uvedený presný deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný, , podpis poručiteľa, prípadne svedkov úkonu. Ak spisujú závet osoby, ktoré nepočujú, nevidia, alebo nevedia čítať a písať, môžu spísať závet vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade alebo formou tzv. alografného závetu, teda písaného „cudzou rukou“. V takom prípade musí byť závet spísaný za účasti dvoch alebo troch svedkov.
Najjednoduchší spôsob, aby bol závet zaručene platný, je zriadenie formou notárskej zápisnice. Notár ako kvalifikovaná osoba je garanciou, že posledná vôľa poručiteľa môže byť z formálnych alebo obsahových dôvodov neplatná. Každý takto spísaný závet je následne zaregistrovaný a uložený v Notárskom centrálnom registri závetov.
Ústny závet je podľa slovenského práva neplatný! Závet môžu spísať aj maloletí, ktorí dovŕšili 15 rokov, avšak iba vo forme notárskej zápisnice.
Zrušenie závetu
Keďže závet môžeme spísať kedykoľvek počas nášho života, môže nastať situácia, že vplyvom okolností je potrebné závet zmeniť alebo dokonca zrušiť. Závet je jednostranný právny úkon, a preto môže závetca kedykoľvek prejav svojej vôle zrušiť. Občiansky zákonník upravuje zrušenie závetu v §480 a to troma spôsobmi:
1. Spísaním neskoršieho platného závetu, ktorý nemôže popri ňom obstáť Skorší závet sa stane právne neúčinným, ak jeho obsah je nahradený obsahom neskoršieho závetu.
2. Odvolanie závetu Na odvolanie závetu sa vyžaduje rovnaká forma ako na zriadenie závetu, teda musí mať písomnú formu, musí v ňom byť uvedený presný dátum podpísania odvolania závetu (deň, mesiac a rok), výslovný prejav vôle odvolať závet a rovnako nesmie chýbať podpis závetcu. 3. Zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný
Zruší sa len závet, ktorý bol zničený zo strany závetcu vedome a nie náhodou (pri požiari,…) či omylom. Ak mal závet viacero rovnopisov, je potrebné zničiť všetky tieto rovnopisy. Zničenie závetu je možné len v prípade, ak nebol zriadený vo forme notárskej zápisnice.
Vedeli ste, že?
Zákon vyžaduje pri závete písomnú formu, avšak nezáleží na podklade, na akom je závet napísaný. Môže to byť:papier, koža,umelá hmota, drevo, textilná látka, akákoľvek iná hmota, ktorá vie trvalo zachytiť písomný prejav, aby išlo o listinný dôkaz