Mediáciu si môžeme predstaviť ako dohodu medzi dvoma stranami za prítomnosti nestrannej osoby, mediátora. Mediátor nevystupuje ako sudca, preto nebude rozhodovať o tom, kto má pravdu, kto je vinný a kto nevinný. Jeho úlohou je byť prostredníkom, ktorý vedie obe strany k tomu, aby spolu dokázali o probléme hovoriť a nájsť riešenie sporu akceptovateľné pre všetkých. Kým súdne pojednávanie môže trvať dlhé mesiace, v prípade mediácie vedia klienti ukončiť spor neporovnateľne rýchlejšie. Niekto dospeje k dohode už na prvom stretnutí, niekto na to potrebuje tri alebo štyri mediácie.
Od nevyplatenej mzdy až po úpravu styku s dieťaťom
Civilnú mediáciu pozná náš právny poriadok už dvadsať rokov. Od septembra roku 2004 vstúpil do platnosti zákon o mediácii, ktorý umožňuje riešiť mediáciou spory, ktoré pramenia z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, ale aj niektoré cezhraničné spory plynúce z obdobných právnych vzťahov (okrem tých, na ktoré sa vzťahuje zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky). To znamená, že mediáciou je možné riešiť nevyplatenú faktúru, úpravu styku maloletých detí s rodičmi, poškodený plot pri rekonštrukcii susedného domu či dohodnúť sa na vyporiadaní majetku. Mediácia je založená na báze dobrovoľnosti, preto ju súd môže odporučiť, pričom každý sa môže rozhodnúť, či svoj spor bude riešiť cestou mediácie, alebo súdnou cestou.