Ako ste sa dostali k mediácii?
Na začiatku, keď som podnikal, si môj dobrý známy všimol, že sa rád rozprávam s ľuďmi rád im pomáham. Zhodou okolností práve našiel novú informáciu o mediácii ako možnosti mimosúdneho riešenia sporov a odporučil mi tento odbor.
Kedy ste si založili mediátorsku prax?
Bolo to v roku 2009 a vtedy bolo príliš málo informácií o mediácii v porovnaní s dneškom, rovnako fungovalo veľmi málo mediátorov a takisto aj inštitúcií, ktoré vykonávali kurzy na získanie osvedčenia mediátora. Ja som napríklad absolvoval kompletný kurz až v Piešťanoch.
V praxi teda pôsobíte viac ako 15 rokov. Spomínate si na prvé prípady?
Áno, prvé boli také kuriózne a týkali sa, myslím, stavebných prác, tuším to bola nevyplatená faktúra a s tým spojené problémy.
Obracajú sa odvtedy na vás ľudia častejšie a vyhľadávajú takúto formu riešenia sporov?
Áno, je to odvtedy častejšie a aj ten druh sporov je už špecifickejší. Týkajú sa väčšinou rodinného práva – rozvody, úprava práv a povinností k maloletým deťom a následne delenie majetku. Zvyknem riešiť aj obchodné spory, napríklad vyporiadanie medzi konateľmi alebo spoluvlastníkmi firiem, prípadne pracovnoprávne spory, keď si zamestnanci navzájom nerozumejú alebo vznikajú nezhody vo vnútri firmy. Konateľ to spoozoruje a vtedy ma zvyknú zavolať, aby sa situácia vyriešila.
Ako mediácia prebieha v praxi? Čo si máme pod tým predstaviť?
Najskôr ma osloví jedna strana, respektíve prvý účastník mediácie, aby som oslovil ja toho druhého, čiže sprostredkoval komunikáciu. Následne druhá strana, teda druhý účastník, mi odpovie, či má, alebo nemá záujem riešiť danú vec formou mediácie, teda mimosúdne, a pokiaľ je odpoveď pozitívna, pozvem obidvoch účastníkov do mediačnej kancelárie, kde si vysvetlíme, v čom tkvie základ sporovej situácie a následne sa dohodneme na podmienkach riešenia sporu.
Pristupujú na tie podmienky jednotlivé strany alebo sa stáva, že súhlasia so stretnutím, ale s podmienkami nesúhlasia?
Mediátor riešenia nenavrhuje. V tom je práve tá výhoda pre klientov, pretože najlepšie riešenie je také, ktoré si nájdu sami. Úloha mediátora je však v tom – ja to zvyknem pripodobňovať ku katalyzátoru v aute – že keď naštartujete auto, ono vám až tak dobre nepôjde, keď tam ten katalyzátor nebude, a tým katalyzátorom je mediátor. V situácii, kde sa dvaja nevedia vôbec dohodnúť alebo sa nechcú vôbec rozprávať, sa zrazu objaví tretia nestranná osoba medzi nimi a komunikácia ide jednoduchšie a riešenia sa objavujú. Pokračujeme v konaní až dovtedy, pokiaľ nie sú obe strany spokojné s riešením.

Čiže vy oslovíte jednu stranu, aby predniesla návrhy a ak nesúhlasí, tak vyzvete na prednesenie návrhov druhú stranu?
Laicky sa to tak dá opísať, ale postup je taký, že každý popíše najskôr tú problematickú situáciu, ako ju vníma. Spíšeme dohodu o začatí mediácie, tam sú stanovené aj podmienky, za ktorých sa mediácia vykoná, kde sa vykoná, ako dlho trvá a následne potom účastníci prezentujú riešenia. Každý odprezentuje svoje riešenia a následne sa pozrieme na to, či sú jedno aj druhé navrhované riešenie v súlade a v prípade, že nie, tak hľadáme varianty, ktorými by sme dospeli k takej dohode, ktorá je vykonateľná a prijateľná pre obe strany. Keď sú tam napríklad maloleté deti, berieme ohľad aj na to, aby sa tie deti cítili dobre v tom samotnom riešení.
Prizývate na mediáciu aj deti?
Od určitého veku áno, ale podmieňuje sa to súhlasom rodičov.
Koľko mediácií môže v jednom spore prebehnúť?
Sú rôzne druhy sporov, niektoré sú jednoduché. Posledný, ktorý som riešil, tam účastníci dosiahli dohodu za nejaké dve hodiny za pomoci mediátora. Teraz máme naplánované ešte jedno stretnutie, na ktorom si zhrnieme všetky body a následne sa podpíše dohoda. V prípade, že by prax ukázala, že riešenia nie sú vyhovujúce, opätovne môžeme otvoriť nové konanie a vytvoriť novú dohodu.
Je mediačná dohoda následne záväzná pre účastníkov?
Právne záväzná je, ale vymáhateľná sa stáva až vo forme buď súdneho zmieru, alebo notárskej zápisnice s exekučným titulom. Takže jedna z týchto dvoch foriem je potrebná na to, aby bola právne vymáhateľná. Keďže si ju ale formujú sami účastníci, je predpoklad, že ju aj dodržia.
Čo sa deje v prípade, ak by náhodou dohodu niekto nedodržal? Môže sa jedna zo strán potom obrátiť na súd?
Môže, ale závisí od toho, aký druh sporu to je, či je tá daná vec exekvovateľná, alebo nie, teda či je vymáhateľná nejakým spôsobom, či už finančným, alebo iným druhom plnenia.
Koľko sporov ročne riešite?
Momentálne vediem mediačné konania len na odporúčanie od známych, priateľov, prípadne podnikateľov, s ktorými spolupracujem. Takže ja osobne mám okolo 40 dopytov ročne a z toho je desať sporov riešených formou mediácie.
Aktuálne si dopĺňate vzdelanie a študujete právo. Ak sa chce niekto stať mediátorom, nepotrebuje právnické vzdelanie?
Nepotrebuje. Aktuálne zákon hovorí, že človek potrebuje druhý stupeň vysokoškolského vzdelania a musí splniť ďalšie náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. To znamená aktuálne dvestohodinový kurz mediácie, čistý register trestov a podobne.
Aj v priebehu roka musíte pravidelne podstúpiť nejaké školenie?
Pravidelne sa musíme vzdelávať, obnovovať si zručností a vedomostí. Ten, kto má záujem o mediáciu a jej výkon, sa však vzdeláva aj navyše.
Vidíte aj posun oproti minulosti, že ľudia sa nechcú súdiť a hľadajú inú formu zmieru – mediáciu? Šíri sa povedomie medzi ľuďmi alebo k tomu prispievajú aj médiá?
Áno, aj vďaka médiám je teraz viac záujmu o mediáciu. Pokiaľ ku mne ľudia prichádzajú na odporúčanie, tak majú istotu, že ten, kto ma odporúčal, má dobrú skúsenosť so mnou ako s osobou, ktorá viedla mediáciu, a mediácia bude v určitej kvalite.

Ako sa k civilnej mediácii stavajú štátne orgány, podporujú ju alebo si viete predstaviť aj väčšiu podporu?
Existujú viaceré projekty, ktoré prebehli, a aj teraz nedávno sa ukončil väčší projekt. Robilo ho ministerstvo spravodlivosti a týkal sa z väčšej časti restoratívnej justície, to znamená aj mediácie v trestnej oblasti. My sme však civilní mediátori a našej oblasti sa týkal iba okrajovo, aj keď teda bola podporená aj civilná mediácia, a to v tom, že na okresných súdoch sa prezentoval cochemský model riešenia sporov v rodinnoprávnej agende. Keďže je civilná mediácia na Slovensku podnikaním, tak tie možnosti propagácie alebo zvyšovanie povedomia o civilnej mediácii sú obmedzené alebo majú mantinely, keďže štátny orgán nesmie robiť reklamu podnikateľskému subjektu.
Spomenuli ste aj trestných mediátorov, trestné právo ale asi nemôžete robiť.
Nie. Probační a mediační úradníci sa špecializujú na trestnú mediáciu, a to sú spravidla veci, keď ide o poškodeného trestným činom a potrebujú podporu pri nájdení riešenia, ktoré by umožnilo tej obeti odškodnenie alebo ospravedlnenie zo strany páchateľa.
Mnohých ľudí určite zaujíma, koľko mediácia stojí?
Cenníky sú rôzne. Základná cena je od 70 eur vyššie za hodinu, stretol som sa už aj s cenou 350 eur. Keďže mediácia je podnikaním, ceny sa líšia. Dôležité je si zistiť vopred cenu od mediátora. Prípadne si zatelefonovať a zistiť, či na to mám peniaze a prípadne si zistiť, či konkrétny spor vychádza lepšie u mediátora, alebo na súde. Existujú aj situácie, kde spor s malou hodnotou vyjde lacnejšie na súde, ale treba zahrnúť do toho aj poplatky, ktoré súvisia s právnym zastúpením alebo so znaleckými posudkami a podobne. To sú ďalšie veci, ktoré do toho môžu vstúpiť v prípade, ak sa obrátite na súd. Toto nepotrebujete, keď idete k mediátorovi, to znamená, že cena za mediáciu je tá čistá cena. Cena sa mení, ak spisujete notársku zápisnicu alebo si dávate schváliť súdny zmier.
Mediáciu teda možno výrazne ušetriť v porovnaní so súdnym konaním. Je možné vyčísliť koľko?
V prípade, ak sa uzavrie spor mediáciou, tak zákon hovorí, že účastníci konania môžu už ušetriť od 30 až do 90 percent v porovnaní so súdnymi poplatkami.
Môže odporučiť mediáciu aj súd?
Áno, ide o takzvané predbežné prejednanie veci, ktoré sudca alebo sudkyňa robia s účastníkmi a pokiaľ zvážia, že mimosúdne riešenie by bolo tou najvhodnejšou alternatívou, prípadne, že je tam príliš veľa emócií a účastníci potrebujú trochu „upokojiť vášne“, tak v tom prípade odporučia mediátora. Pri každom okresnom súde sú v registri zoznamy mediátorov, takže účastníci si môžu vybrať priamo na súde niektorého z mediátorov, zatelefonovať mu a dohodnúť si priamo stretnutia. Už sa mi to stalo niekoľkokrát.
Spomínali ste ceny za mediáciu okolo 70 až 350 eur za hodinu, čo v prípade, ak na to účastníci sporu nemajú financie?
Existujú viaceré možnosti. Prvou z nich je možnosť osloviť Centrum právnej pomoci v mieste príslušnom a podať žiadosť o mediáciu. Na základe výšky príjmu žiadateľa Centrum právnej pomoci posúdi nárok a buď poskytne mediáciu, alebo zamietne ten nárok. Zároveň, pokiaľ ide o mediácie v rodinnom práve, tak je možné sa obrátiť aj na úrady práce, kde býva z času na čas vypísaný projekt, do ktorého sa niektorí mediátori zapájajú, a následne cez tento projekt je možné získať bezplatnú mediáciu.
Ako sa dá spoznať, či je daný mediátor dobrý, alebo nie? Máme dať na slovné recenzie? Vieme si ho niekde overiť?
Určite odporúčam ísť za nejakým známym, ktorý už u mediátora bol. V prípade, že nikoho, kto by zažil mediáciu na vlastnej koži, nepoznáte, dajú sa pozrieť recenzie na internete. Prípadne nájsť informácie aj na rôznych fórach. Keby som hľadal mediátora, vyhľadal by som si register mediátorov vedený ministerstvom. Tam je uvedené aj to, či mediátor pravidelne absolvuje vzdelávania, ako dlho pracuje ako mediátor a prípadne, k akému okresnému súdu sa jeho prax viaže.