Zmena príde v januári
Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá má zaviesť do praxe niekoľko zmien. Najvýraznejšou a pre ľudí najpozitívnejšou je, že sa navrhlo zvýšenie hranice materiálnej núdze fyzickej osoby pre posudzovanie materiálnej núdze ako podmienky poskytnutia právnej pomoci, a to v prípade poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti aj s finančnou účasťou. Mnoho ľudí príjmovo prekročilo túto hranicu, avšak pre zvýšené životné náklady spôsobené vysokou infláciou a nárastom cien energií a potravín stále patrili medzi nízkopríjmové osoby.
„Už pri príprave projektu rozvoja Centra, ktorý som ako uchádzačka výberového konania o pozíciu riaditeľa CPP musela predložiť, som si sama kládla otázku, ako je možné, že od prijatia zákona v roku 2005 sa hranica 1,4-násobku sumy životného minima, pokiaľ ide o bezplatnú právnu pomoc, nezmenila. V roku 2012 došlo čiastočne k náprave stavu tým, že sa zaviedla finančná spoluúčasť žiadateľa (max. 40 eur), ktorého príjem (prepočet na jednu plnoletú fyzickú osobu) presahuje 1,4-násobok sumy životného minima, ale neprevyšuje 1,6-násobok. Do jeho príjmu sa započítava aj príjem plnoletej osoby žijúcej so žiadateľom v spoločnej domácnosti, najčastejšie je to manželka", opísala realitu v nedávnom rozhovore pre Pravdu riaditeľka CPP, JUDr. Anna Peťovská, PhD.
Ako sa posudzuje nárok na bezplatnú právnu pomoc teraz?
Aby Centrum právnej pomoci mohlo priznať nárok na bezplatné poskytnutie právnej pomoci, zákon vyžaduje kumulatívne, teda súčasné splnenie troch podmienok:
- stav materiálnej núdze žiadateľa (jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom)
- nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (napríklad preklúzia),
- hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť.
Ako by to malo byť po novom?
Navrhuje sa zvýšiť koeficient pre definovanie materiálnej núdze, a to z 1,6 násobku sumy životného minima na 2,1 násobok sumy životného minima.
- Zohľadňuje sa rozdiel medzi zvyšovaním životného minima a minimálnej mzdy. V roku 2005 bol pomer 1,4 násobku sumy životného minima (1,4 × 157,01 = 219,81 eur) a minimálnej mzdy (229,04 eur) na hodnote 95,97 %, v roku 2012 (zavedenie 1,6 násobku sumy životného minima) bol tento pomer 95,15% (1,6 × 194, 58 = 311, 33 eur; minimálna mzda bola v roku 2012 v sume 327,20 eur), v roku 2022 bol tento pomer už 58,06% (1,6 × 234,42 eur = 375,07 eur; minimálna mzda v roku 2022 bola 646,00 eur), v roku 2023 bol tento pomer 61,46 % (1,6 × 268,88 eur = 430,21 eur; minimálna mzda v roku 2023 bola 700 eur) a v roku 2024 bol tento pomer 58,45 % (1,6 × 273,99 eur = 438,38 eur; minimálna mzda v roku 2024 bola 750 eur).
Novela myslí aj na dôchodcov
Novela zákona počíta so zmenami aj v prípade seniorov a poberateľov dôchodkových dávok. Do úvahy už vzali aj skutočnosť, že k 01.07.2023 sa všetky dôchodkové dávky navýšili o 10,6% a „zároveň došlo k úprave súm minimálneho dôchodku (k 01.01.2024 zmena nenastala), kedy pri 45 odpracovaných rokoch dosahoval minimálny dôchodok podľa dostupných informácií výšku 462,50 eur (do 30.06.2023 bola suma vo výške 410 eur). Od 01.01.2024 je výška minimálneho dôchodku podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 474,60 Eur. Pri navýšení spodnej hranice materiálnej núdze z 1,4 na 1,8 násobok sumy životného minima (493,18 eur) by takýto žiadateľ (poberateľ minimálneho dôchodku) mal prístup k právnej pomoci bez finančnej účasti", uvádza predkladateľ zákona v dôvodovej správe.
Čítajte viac Nemáte peniaze na právnika? Právnu pomoc bezplatne vám poskytne štát, podmienky sú takéto
Individuálne posúdenie by sa stalo bežným
Podľa Centra právnej pomoci nastavený výpočet hranice materiálnej núdze už nezodpovedá reálnym potrebám a príjmom nízkopríjmových domácností. V dôvodovej správe k novele zákonu sa píše, že „predkladateľ ďalej vzal do úvahy, že od roku 2021 priemerne 10% z podaných žiadostí žiadateľov poskytne právnu pomoc prostredníctvom inštitútu tzv. osobitného zreteľa, ktorý je administratívne náročnejší ako spracovanie žiadosti „bežným“ spôsobom. Pri zvýšení koeficientu materiálnej núdze na 2,1 násobok sumy životného mimina by žiadateľom z tejto skupiny bola priznaná právna pomoc s finančnou účasťou bez posudzovania v rámci inštitútu osobitného zreteľa, čo by znížilo náročnosť administratívneho procesu pre zamestnancov Centra, ale aj žiadateľov. Predpokladá sa, že osobitný zreteľ by bol opäť využívaný iba ako mimoriadny inštitút (pred rokom 2021– cca 1% žiadostí), tak ako bol zákonodarcom pôvodne plánovaný."
Ako sa môžem na Centrum právnej pomoci obrátiť?
Klient sa môže o možnosti právnej pomoci informovať telefonicky, elektronicky alebo osobne v kancelárii Centra právnej pomoci. Telefonické a e-mailové služby klientom poskytuje aj Call centrum.