Nijaká naša životná situácia – od narodenia až po úmrtie – sa nezaobíde bez rokovania s orgánmi verejnej moci, teda úradmi, inštitúciami, samosprávami, ministerstvami, políciou a ďalšími mnohými zložkami. A tieto orgány verejnej moci vedia niekedy ľudí prekvapiť svojím rozhodnutím alebo ešte častejšie nečinnosťou, čo vedie k porušovaniu ich základných práv.
Brániť sa proti tomu a domôcť sa spravodlivosti je pre obyčajného človeka často nad jeho schopnosti a sily. Jednou z inštitúcií, ktorá, naopak, nezištne ľuďom pomáha, je verejný ochranca práv. Všetky naše základné ľudské práva a slobody sú ukotvené v Ústave Slovenskej republiky. Štát nám ich týmto základným zákonom garantuje a obmedziť je možné len niektoré z nich, a aj to po náročnom legislatívnom procese. Zároveň sa však hovorí, že najväčším porušovateľom ľudských práv je práve samotný štát.
Ako naša ústava hovorí, Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.

Keď ombudsman dostane od obyvateľov podnet, pri jeho vybavovaní môže vstupovať do orgánov verejnej správy – či už na súdy, ministerstvá, mestské a obecné úrady, do väzníc alebo policajných priestorov a vyžiadať si všetky potrebné spisy, doklady, ako aj vysvetlenie k podanému podnetu. Dokonca môže klásť zamestnancom úradov a inštitúcií otázky, aby získal informácie potrebné na objasnenie podnetu. Ak sú osoby zaistené a umiestnené napríklad v cele policajného zaistenia, vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo v ústavnom liečení, verejný ochranca práv s nimi môže hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb (napríklad vyšetrovateľa, príslušníka ZVJS, atď.).
V praxi to znamená, že ak má občan pocit, že sudca spôsobil v súdnom konaní zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu ústavou garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, môže ombudsman dokonca navrhnúť aj disciplinárne stíhanie takéhoto sudcu. Verejný ochranca práv však nemá právomoc ukladať sankcie a rovnako nie je oprávnený vo veciach rozhodovať. Na ombudsmana sa môže obrátiť ktokoľvek. Nemusí to byť len občan našej krajiny, ale aj cudzinec, ktorý tu trvale žije, alebo je v útvare policajného zaistenia pre cudzincov.