Vo funkcii verejného ochrancu práv ste už vyše dvadsať mesiacov. Ako by ste zhodnotili obdobie svojho pôsobenia?
Tých dvadsať mesiacov ukázalo rozmanitosť ľudskoprávneho života, hlavne to, čo všetko obyvateľstvo trápi. Ukázalo sa, aký široký je diapazón ľudských práv, že to nie je len druhá hlava ústavy, ale sú to aj dohovory, v ktorých je ratifikované, kde všade sa našim ľuďom žijúcim na Slovensku garantujú práva. A tá rozmanitosť tém sa ukazuje na dennej báze. Napríklad ráno riešime policajné násilie, na obed práva onkologických pacientov voči zdravotnej poisťovni, večer sa venujeme právam detí, to znamená ľudskoprávny život je rozmanitý. Mňa to ale teší, lebo za tých dvadsať mesiacov aj tým, že sme často s naším úradom v médiách, a že robíme takú kampaň s cieľom scitliviť obyvateľstvo, sa ukazuje že nám rapídne stúpa počet podnetov. My sme zaregistrovali za jeden rok 1¤900 podnetov.
A keď to štatisticky porovnáte s predošlými rokmi?
Určite kolegovia, ktorí robia dlhodobo v kancelárii verejného ochrancu práv, vidia ten rapídny nárast, ale to je dobré, lebo my sme tu pre obyvateľov, sme tu pre nich zadarmo, nie sme advokátska kancelária, právnici, ktorých treba platiť. Sme platení z daní daňovníkov a sme k dispozícii často pre tých, ktorí si inú pomoc nemôžu dovoliť, ktorí sú slabí, ktorí sú utrápení tým systémom, ktorý tu je.
Ktorému možno veľakrát ani nerozumejú.
Áno presne, my sme neformálny úrad, my nie sme súd, kde musíte napísať kvalifikovanú žalobu, ktorá musí mať všetky náležitosti, prípadne opísať dôkazy. My si často s kolegami a kolegyňami dôkazy vypýtame sami, napríklad listiny od konkrétneho štátneho orgánu, voči ktorému smeruje tá sťažnosť alebo podanie.
Akú agendu spravuje váš úrad?
Ja som povedal aj v parlamente pred poslancami, keď som predstavoval našu výročnú správu o činnosti – my sprevádzame človeka celou fázou života. Od narodenia, teoreticky ešte aj pred narodením, keď si spomenieme na situácie násilných sterilizácií rómskych žien, čo je téma, ktorá dlhodobo trápi z ľudskoprávneho hľadiska našu spoločnosť. Následne, ak sa deti mohli narodiť, tak máme problémy segregácie v škole.
Foto: Dominik Stehnáč
Alebo sme mali v roku 2023 prípad, že sa zmiešanému páru – slovensko-španielskemu, narodilo dieťatko a naša osobitná matrika nechcela tomu dieťaťu vystaviť rodný list, hoci malo španielsky rodný list, ale musí mať aj slovenský rodný list, a naša matrika nechcela akceptovať tradíciu písania priezviska detí podľa španielskej tradície a ich rodinného zákona, zákona o mene a naša osobitná matrika nútila rodičov, aby si zvolili iný formát priezviska. Ale to by spôsobilo, že tomu dieťaťu bude zasiahnuté do súkromného života, lebo bude mať dva cestovné pasy, v podstate dve identity a v cestovaní mu to bude robiť problém.
V tomto prípade sa nám podarilo dosiahnuť úspech, že sme presvedčili osobitnú matriku a dieťatku bol vydaný rodný list. Týmto sme zachránili potenciálne ďalšie deti, ktoré sa môžu rovnako narodiť zmiešaným párom, lebo ministerstvo vnútra akceptovalo moje odporúčanie na radu vlády a vláda následne zaviazala ministerstvo vnútra, aby sa takéto prípady už neopakovali a deťom boli vydávané rodné listy. To znamená, že ten význam činnosti ombudsmana nie je len vo vzťahu ku konkrétnemu podávateľovi, ale ja sa snažím úročiť moje dlhoročné skúsenosti zo štátnej správy, z pôsobenia na ministerstve spravodlivosti, aby sa tie prípady dotiahli legislatívne do všeobecnej roviny pre bližšie neurčený okruh ľudí.
Čítajte viac Nemáte na právnika? Právnu pomoc zadarmo možno štát poskytne viacerým občanom, tu je návrh ministerstva spravodlivosti
Obracajú sa na vás ľudia aj čo sa týka práv národnostných menšín alebo školskej agendy?
Áno, aj v tejto agende máme sťažnosti, najmä pre používanie jazyka národnostnej menšiny. A keď deti vyrastú a idú do školy. Máme napríklad kontakt s riaditeľom školy, ktorý nechcel prijať dieťatko do školy, pretože mal pocit, že má zdravotný stav nezlučiteľný so školskou dochádzkou a pýtal si na to potvrdenie od lekára špecialistu, čo nemá oporu v školskom zákone. To bolo konkrétne v materskej škole, čiže, ako som spomínal, sprevádzame ľudí pri riešení problémov v celej fáze života. Napríklad aj prvé bývanie. Dostali sme podnet od pána, ktorý kúpil byt vo výstavbe a následne sa zistilo, že príslušné mesto, ktoré má robiť dohľad v kolaudačnom konaní nad zvukovými emisiami, nezabezpečilo riadne merania hluku. S pribúdajúcim vekom začne byť človek chorý. Má konflikt so zdravotnou poisťovňou, ktorá mu nechce v prípade nejakej výnimočnej ťažkej choroby schváliť liek.
Napríklad pri onkologických pacientoch?
Áno, už aj moja predchodkyňa riešila také prípady. Musím povedať, že sa nám kopia prípady ľudí, ktorí si požiadajú o výnimočnú liečbu, respektíve výnimočný liek, na ktorý nemajú nárok. Samozrejme, ja ako verejný ochranca práv nemám kompetenciu určovať štátu, komu a aký liek sa má dať, lebo tu treba povedať, že sociálne práva ukotvené v Ústave Slovenskej republiky sú takzvane druhogeneračné, pretože ich rozsah náplne je determinovaný tým, na čo štát má financie. A nemožno očakávať, že napríklad slovenský pacient – žiaľ, hovorí sa mi to veľmi ťažko, ale je to tvrdá ekonomická spoločenská realita, dostane takú istú onkologickú a biologickú liečbu ako pacient poistený vo Švajčiarsku.
Švajčiarsko má asi najvyššiu kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti na svete. U nás je to determinované tým, koľko percent HDP zo svojho rozpočtu venuje štát zdravotníctvu. Stretol som sa aj s onkológmi, ktorí ma na to upozornili a hovorili mi, že – pán ombudsman my už vidíme, že naši ľudia to, čo dostávajú na výnimku, je v Českej republike štandard. Oni neporovnávajú lieky prístupné vo Švajčiarsku, ale v Českej republike.
No a prípad sťažovateľky pacientky voči zdravotnej poisťovni bol, že keď dostala zamietavú odpoveď, ani len nevedela pochopiť dôvody, prečo jej to zamietli. Čo som mohol urobiť ,je, že som pri preskúmaní vykázal porušenie práva na inú právnu ochranu, že ak sa rozhodne o odmietnutí nejakého vášho práva, to rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené a zrozumiteľné. O to viac, že ak na výnimočnú liečbu nemáte nárok, tak ten orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o vašom práve na základe našich peňazí, lebo zdravotné poistenie je verejne povinný odvod, vám musí dať presvedčivé rozhodnutie. Prezentovali sme to na Rade vlády pre ľudské práva, kde vláda zaviazala ministerku zdravotníctva, ktorá vykonáva stopercentné akcionárske práva vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aby boli tieto rozhodnutia riadne odôvodnené, že aké sú skutočné dôvody odmietnutia liečby. My sa dovtedy môžeme len domnievať, ale orgán verejnej moci sa musí postaviť čelom k prípadu a to rozhodnutie musí byť presvedčivé, preskúmateľné.
Čítajte viac Chcete vydediť niektoré z detí a vnúčatá? Nie je to jednoduché, zákon to nedovoľuje len preto, že máte spory v rodine
Podobne ste poukázali nedávno aj na problém bezplatného ošetrovania zubného kazu, ktoré by mali zazmluvnení stomatológovia vykonávať bezplatne z verejného zdravotného poistenia. V čom tkvie problém?
Obrátila sa na mňa pani, ktorá, dotlačená chudobou alebo ťažkou životnou finančnou situáciou, sa domáhala ošetrenia zubného kazu v základnom prevedení. Tak to právne normy hovoria, že lekár, ktorý má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, vám má poskytnúť ošetrenie bezplatne a nemôže si od vás už nič vypýtať za to ošetrenie v základnom prevedení. A jej lekár jej to nechcel poskytnúť. Pani sa následne obrátila na zdravotnú poisťovňu a začala sa zamýšľať a aj nám písala, že pán ombudsman, tak ako je to s tou verejnou zdravotnou politikou, štát nám sľubuje, že v katalógu výkonov garantuje ošetrenie zubného kazu raz za rok na jeden zub – teda máte nárok zo zdravotného poistenia a na druhej strane to v praxi nevieme realizovať.
Tá poisťovňa začala oslovovať viacero zubárov a nikto to nechcel spraviť bezplatne a jeden, ktorý to nakoniec urobil, sa k tomu poisťovňa postavila tak, že to bolo len z proklientskeho prístupu a nie je to samozrejmosť. A, samozrejme, toto je pre nás zdvihnutý prst. My sme sa v úrade začali pozerať na to, ako je to teda s tým „formálne garantovaným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť“ pri zubnom kaze v základnom prevedení. A po dlhých naťahovačkách a takej papierovej odysei, sme nakoniec z ministerstva zdravotníctva dostali vyjadrenie, že áno, javí sa to ako problém, pretože to lekári tak často neposkytujú.
Po rozhovore s predsedom komory zubných lekárov som zistil, že z desiatich ošetrených zubov je len jeden ošetrený pod kódom V12, ale v ostatných deviatich prípadoch to údajne nebolo indikovateľné. To znamená, že len jeden zub z desiatich bol vhodný na toto ošetrenie. Ja som predsedovi komory povedal, že nepôjdem polemizovať o medicínskych otázkach, aj keď je tu pre mňa jeden veľký otáznik, že to naozaj máme všetci taký chrup, aby len jeden človek z desiatich mal zub, ktorý by bol schopný byť ošetrený touto metódou? A ostatní deviati si to musia zaplatiť? A toto vyvolalo na ministerstve zdravotníctva debatu, ktoré mi sľúbilo, že po konzultácii so stomatológmi a s odborníkmi na stomatológiu a farmáciu sa začneme zamýšľať, ako ďalej. Aj pán predseda komory zubných lekárov povedal, že štát by sa mal zamýšľať nad tým, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa najnovších poznatkov stalo dostupnejšie.
Sú možno chudobní ľudia alebo nízkopríjmové domácnosti viac ohrozované pri uplatňovaní si svojich práv?
Viete, ľudia sa nenajedia z textu ústavy. Napríklad aj taká mamička, ktorá sa možno rozhodovala, či radšej nasýti svoje deti, alebo bude trpieť bolesťou zubov, a toto sú strašné veci, ktoré ja vidím v tých spisoch. Ľudí – Slovákov kvári chudoba a obávam sa, ako ukazuje aj ekonomika a ekonomické dáta, že to bude horšie a horšie. A preto mi to trhá srdce, keď každé ráno čítam spisy, kde mi ľudia prilepia pokladničné bloky, koľko minú na stravu, koľko im zostane. Preto tvrdím, že chudoba je najväčšia ľudskoprávna výzva. Ja som to tušil, keď som išiel do tejto funkcie, keďže na ministerstve spravodlivosti som robil na legislatívnom odbore a tiež sme sa venovali zraniteľným skupinám, slabším, spotrebiteľom, a žiaľ sa mi to potvrdzuje.
S tým súvisí preto moja posledná otázka: Čo ďalej? Aké sú vaše výzvy do konca vášho funkčného obdobia?
Sú to krátkodobé dlhodobé výzvy, z krátkodobého hľadiska budeme napríklad sledovať v úrade, ako sa vláda ujala našich odporúčaní k chudobe, konkrétne v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Budeme sa zameriavať na správanie zdravotných poisťovní k prístupu k liekom, v tejto problematike si robíme podrobný prieskum, komunikujeme so všetkými aktérmi. Rovnako aktuálne robíme prieskum hluku, hlukových emisií, lebo ľudia začínajú byť citliví na ekologické práva, napríklad právo na priaznivé životné prostredie. To znamená, že robíme mapovanie, ako si samospráva plní svoje funkcie v ochrane pred hlukom. Je totiž dokázané, že keď ste vystavení hlukovým emisiám a máte takzvanú spánkovú insomniu, že nespíte, tak to vplýva na kardiovaskulárny systém.
Ďalej oblasť volebného práva – robíme prieskum v mestách a obciach, ako vytvárajú volebné obvody, pretože v meste Poltár sme zistili, že menší volebný obvod mal väčšiu silu, politickú aj – rozhodovaciu. Takže dá sa povedať, že „z každého rožku trošku“. Každý deň nás vie život tak prekvapiť, že potom meníme priority, zasahujeme tam, kde je to urgentnejšie.