Pri výpočte veľkosti dedičského podielu treba myslieť aj na to, či je napríklad majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V prípade úmrtia jedného z manželov sa predmetom dedičstva stáva len časť ich spoločného majetku. Pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa odpočítavajú aj náklady na pohreb. Majetok, ktorý manželia nadobudli počas manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Keď jeden z manželov zomrie, musí sa na začiatku dedičského konania urobiť vysporiadanie BSM. Dediči sa dohodnú s pozostalým z manželov, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi a čo pozostalému manželovi. Keď sa predpokladá, že obaja manželia sa rovnakým dielom pričinili o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, tak je vysporiadanie takéto: polovica sa stáva predmetom dedičstva, polovica zostáva pozostalému manželovi.
1. dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.
Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka ale nededia vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
Príklady:
Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Dediť budú teda manželka a syn.
Rodinný dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 25-percentný podiel na vlastníctve domu. Manželka tak bude celkom vlastniť 75 percent a syn 25-percentný podiel nehnuteľnosti.
Kedy súd zastaví dedičské konanie
Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy.
Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí, alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.
Informovanie o dedičskom práve
Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil. Túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
Upovedomenie vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon.
Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť napriek potrebným vyšetreniam, sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy.
Verejná vyhláška
Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas.
Verejná vyhláška sa doručí ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Verejná vyhláška môže byť zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.
Pojednávanie
Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie.mPojednávanie je neverejné.
Na prejednanie dedičstva netreba nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.