Málo vecí dokáže tak rozhádať rodiny ako o spory o dedičstvo. Predísť im možno napísaním závetu, kde presne určíte dedičské podiely a zohľadníte prípadne väčšie dary ako nehnuteľnosti, ktoré od vás dostali budúci dedičia.
Občiansky zákonník hovorí, že že prednosť má dedenie zo závetu, pokiaľ testament neexistuje, nastupuje dedenie zo zákona. V závete je potrebné ustanoviť dedičov, prípadne určiť ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. V prípade, ak závetca podiely presne nestanoví, platí, že podiely všetkých dedičov sú rovnaké. Zákon neprikazuje, že podiely musí dáva poručiteľovi pomernú voľnosť,môže určiť podiely dedičov, ale nemusí. Môže v ňom rozdeliť celý majetok, alebo len jeho časť. Dodržať je ale potrebné to, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
V prípade ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, dochádza k dedeniu zo zákona. Ak síce zanechal závet, ale opomenul v vynechal neopomenuteľných dedičov, tiež nastáva dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ.
Dedičská dohoda alebo žaloba na súd?
V prípade, ak sa dedičia pri delení dedičstva dohodnú, tak dedičské konanie, ktoríé začalo po 1. júli 2016, končí uznesením, ktoré vydáva notár. Ak sa dedičia dohodnú, dostanú zvyčajne v deň pojednávania do ruky dedičské rozhodnutie, na základe ktorého po nadobudnutí právoplatnosti, možno vykonávať administratívne úkony potrebné pre zmenu v rôznych evidenciách ( prepis účtu v banke, zmeny vlastníka vozidla, zmeny v evidencii nehnuteľností ..)
Dedičia si môžu svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechať, osvedčenie o dedičstve nadobúda vtedy právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Počas plynutia lehoty môže ktorýkoľvek z dedičov požiadať súd o pokračovanie v konaní.
Keď sa dedičia nedohodnú, notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní. Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Za niektorú stranu „kope“ len advokát, ten sa nemusí pozerať doprava alebo doľava, on hľadí len na záujmy svojho klienta, pričom notár sa pozerá na dedičov súhrnne a nestranne. Niekedy je lepšie, ak sa dedičia nechajú zastupovať advokátom, je to najmä vtedy, ak osobné konflikty medzi nimi sú natoľko veľké a neprekonateľné, že by vylučovali čo i len možnosť vzájomnej komunikácie a následnej dohody.
Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a dôvodov vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí alebo nie.
V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada a sporný majetok do výpočtu dedičstva nezaradí. .
Kedy a kto môže odmietnuť dedičstvo?
Forma odmietnutia: Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Urobiť tak môže ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením, ktoré pošle na súd.
Plnomocenstvo: Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len na základe plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Lehota na odmietnutie: Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď ho súd o práve dedičstvo odmietnuť informoval a upovedomil o následkoch odmietnutia. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Kto nemôže dedičstvo odmietnuť: Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.
Výhrady a podmienky: K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky. Takisto dedič nemôže odmietnuť len časť dedičstva.
Odvolanie odmietnutia: Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Neznámy dedič: Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy a ktorého o jeho dedičskom práve súd upovedomil vyhláškou a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada.
Čítajte viac Dedí sa dôchodok alebo mzda zosnulého? +príklady, čo do dedičstva patrí a na aký majetok dedičia nárok nemajú
Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
- v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
- o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka
- trvalo vedie neusporiadaný život
Dôvod vydedenia: Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na manžela (manželku) a deti poručiteľa. V listine musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Forma dokumentu: Forma listiny o vydedení musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet, a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Listina o vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné formálne náležitosti.
- listina môže byť napísaná vlastnou rukou poručiteľa – takzvaná holografná listina. Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom. V prípade, ak poručiteľ vie písať a čítať.
- v prípade, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa, ide o takzvanú alografnú listinu, môže byť napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, nie poručiteľovou.
- toto nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. Takto zhotovená listina o vydedení sa musí vyhotoviť pred dvomi svedkami, ktorým sa listina prečíta a ktorí ju takisto podpíšu.
- v prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka.
- v listine sa musí uviesť, kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napríklad kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby spôsobilé na právne úkony. Nemôžu byť nimi osoby nevidomé, nepočujúce, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú dediť.
- listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne, alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Je to i určitou ochranou pred prípadným napadnutím listiny o vydedení vydedenými potomkami na súde.
- ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná. Takisto je neplatná, ak neobsahuje i materiálne náležitosti, ktoré musí spĺňať.
Čítajte viac Darovali rodičia dom vášmu súrodencovi? Zmenší sa mu dedičský podiel a započíta sa mu dar do dedičstva? Toto hovorí advokát
Dlhy poručiteľa
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Hodnota dlhu, ktorá prechádza na dediča, sa teda odvíja od hodnoty dedičstva.
Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, povinnosť dedičov plniť tieto dlhy podlieha ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili aj napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval.
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady na jeho pohreb rovnako ako dedič.
Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.
Občiansky zákonník