V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.
Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka ale nededia vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
2. dedičská skupina
V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.
Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden. Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny.
Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že:
- tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo
- tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané
Príklad:
Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manželka, manželovi rodičia, ktorí by prichádzali do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú.
Rodinný dom v dedičskom konaní zdedí manželka, stane sa teda 100-percentnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Ak by žili manželovi rodičia, mali by ako dedičia z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželke by však pripadla najmenej polovica dedičstva.
Čítajte viac Dedičstvo alebo podvod? Právnička upozorňuje na veci, ktoré vás môžu pripraviť o majetok