To, čomu sa venujete, vyplýva už z názvu. Zaujímalo by ma však, aká široká je agenda problémov, ktoré riešite?
Na úrade komisára dohliadame na to, aby aj jednotlivé články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli čo najrýchlejšie a najkvalitnejšie implementované do nášho právneho poriadku. A tých článkov je tridsať. Sú to všetky oblasti, ktoré toho človeka so zdravotným postihnutím sprevádzajú od narodenia až po úmrtie. Týka sa to práva na rodinný život, osobnú mobilitu, právo na prácu, právo na zdravie, právo na vzdelanie, právo voliť, čiže všetky spektrá života.
My samozrejme na úrade komisára napríklad riešime podnety, keď podávatelia podnetov namietajú, že sa nemôžu dostať do nejakého zariadenia, ktoré je verejne prístupné na užívanie verejnosti, čiže sú porušené pravidlá univerzálneho navrhovania, ten vstup do budovy alebo priestory v budove sú bariérové. Rovnako riešime napríklad podnety týkajúce sa zdravotnej starostlivosti – my riešime to, či tomu človeku bola podaná zdravotná starostlivosť na rovnakom základe ako iným a čo najbližšie k miestu bydliska, kde ten človek býva. Riešime podnety vylučovania detí zo vzdelávania a odoslania do rodinného vzdelávania na individuálne vzdelávanie. V súvislosti s tým riešime podnety týkajúce sa aj toho, že títo rodičia, ktorí majú maloleté deti, veľakrát nemajú priznaný príspevok na opatrovanie. Pretože štát sa k nim postaví tak, že je to ich rodičovská povinnosť vyplývajúca zo zákona o rodine.
Do šiestich rokov veku dieťaťa majú rodičovský príspevok, ale po šiestich rokoch môžu požiadať o príspevok na opatrovanie, ale úrad práce, ktorý tieto žiadosti rieši, sa stavia k tomu v mnohých prípadoch tak, že „rodič, je to tvoja rodičovská povinnosť“ a vôbec nezohľadňuje napríklad to, že starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím je oveľa náročnejšia, že ten rodič naozaj nemá žiadne hobby, žiadne uplatnenie mimo tej rodiny, žiadnu prácu okrem starostlivosti o dieťa a ešte sa navyše musí s ním aj vzdelávať, lebo dieťatko je vylúčené zo vzdelávania zo školy.
Podarili sa možno nejaké pozitívne kroky aj v tomto, že tie úrady práce začali vyplácať tieto príspevky a robia menšie obštrukcie?
Ja ako komisár mám právo. V prípade, že zistím porušenie konania takéhoto orgánu verejnej správy, proti ktorým teda smerujú všetky tie podnety, a to sú orgány štátnej správy, obecné samosprávy, právnické a fyzické osoby v určitom vzťahu, ktoré majú k osobám so zdravotným postihnutím alebo právnické osoby, fyzické osoby, podnikatelia a to môže byť naozaj obrovské spektrum týchto subjektov, a teda zistíme, že takýto subjekt, proti ktorému smeruje naše konanie, nedodržal zákon a porušuje dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v kontexte, teda našej ústavy a zákonov, tak my ako úrad môžeme ukladať opatrenia na nápravu a tie opatrenia na nápravu následne aj kontrolujeme.
Dovolím si povedať, že tá úspešnosť našej komunikácie je naozaj veľmi vysoká. Okrem toho pomáhame ľuďom písať aj kasačné sťažnosti, žaloby alebo aj odvolania, pretože tomu človeku nemá kto pomôcť. Takže toto je naša nadstavba cez zákonné ustanovenie, ktoré máme v zákone a komisárovi a v rámci našej kompetencie.
Čítajte aj Máte zdravotné problémy? O tieto príspevky môžete žiadať. Pozrite si prehľad a sumy
Pred niekoľkými dňami ste v parlamente prezentovali správu o činnosti vášho úradu. Aké boli závery zo zistení za rok 2023?
Správa, ktorú som predkladala do parlamentu, má 618 strán. Je to správa, ktorá obsahuje dáta naozaj vo všetkých oblastiach života ľudí so zdravotným postihnutím. Je to obrovské množstvo grafov podľa toho, koľko podnetov, za ktorú oblasť nám prichádza, aká je veková hranica jednotlivých dotknutých osôb so zdravotným postihnutím, aké máme podnety týkajúce sa v rámci jednotlivých oblastí. A samozrejme vyhodnocujeme jednotlivé články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré boli porušené a jednoznačne nám z toho vyplýva najčastejšie porušovanie článku 9, ktorý hovorí o prístupnosti, ale nie je to len prístupnosť bezbariérová z hľadiska architektúry, ale bezbariérová prístupnosť k informáciám.
Napríklad aby niekto, kto má mentálne postihnutie, dokázal vnímať a chápať informácie?
Áno, sú to všetky osoby, ktoré majú telesné, mentálne, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v kontexte a v súčinnosti s inými prekážkami tieto osoby znevýhodňujú v porovnaní so zdravou populáciou. Podnety, ktoré my spracovávame a vybavujeme, sme prerozprávali do príbehov tak, aby pôsobili aj zaujímavo, ale aj v právnickej reči, ktoré opatrenia sme museli ukladať a ako boli plnené. Aj o tom som informovala poslancov Národnej rady, že sme zvolili ďalšiu formu prezentovania týchto jednotlivých podnetov do spracovaných príbehov v ľahko zrozumiteľnom jazyku.
A to je ten jazyk prístupnosti pre ľudí s intelektuálnym alebo s mentálnym postihnutím respektíve oslabením kognitívnych schopností. Dokopy sme spracovali šesť príbehov do ľahko zrozumiteľného jazyka, ktorý je oficiálny jazyk. Je to vo forme piktogramov, obrázkov a jednoduchých viet.
Aké sú ďalšie najčastejšie porušenia ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím?
Určite architektonická bezbariérovosť, keď nie sú naplnené jednotlivé Pravidlá univerzálneho navrhovania, hoci vyhláška o tých technických požiadavkách na stavby užívané verejnosťou je účinná od roku 2002, čiže toto je veľký problém. Prístupnosť k informáciám, napríklad u ľudí, ktorí sú nepočujúci a preklad textu, ktorý je hovorený do slovenského posunkového jazyka, naozaj veľmi intenzívne sme ukladali opatrenia na nápravu v čase pandémie COVID 19, keď sme museli mať dýchacie cesty zakryté rúškom a ľudia, ktorí vedia odčítavať z úst, vôbec nemali možnosť dať prístup k týmto informáciám.
Tých prípadov, ktoré my konštatujeme v súvislosti s porušovaním Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, je veľmi veľmi veľa. Môže to byť napríklad, ako som už povedala, zdravotná starostlivosť, ale aj nepriznávanie invalidných dôchodkov, nedôslednosť v rámci posudkového systému pri žiadostiach o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo obrovské prieťahy v správnom konaní, keď nám od žiadosti až po vydanie rozhodnutia uplynie niekoľko mesiacov až rok a pol.
A to aj keď človek nemá príjem a nemá z čoho žiť?
Áno, ten človek nemá žiadny príjem a stále čaká, čiže v tomto smere zasahujeme a ukladáme opatrenia na nápravu. Veľký problém máme napríklad v konaniach o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Kedy a ako komisár môže vstúpiť do súdnych konaní, ak účastníkom je osoba so zdravotným postihnutím. Skončenie pracovného pomeru, neplatné skončenie pracovného pomeru, a napríklad veľa pojednávaní sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keď nám veľakrát rodič, ktorý má zdravotné postihnutie, vystupuje ako rodič druhej kategórie. Čiže my musíme citlivo komunikovať aj so súdom a obhajovať jeho práva ako rodiča, že keď má nejaké zdravotné postihnutie, že ho nemá brať ten súd ako plnohodnotného rodiča a to je veľmi dôležité, aby aj tá pomoc zo strany štátu prišla vtedy, keď je to potrebné.
Je problém v tom, že pomoc prichádza neskoro?
Niektoré konania sú vedené niekoľko rokov. Máme prípad dievčiny, je spracovaný aj v správe o Táni, ktorá trpí Aspergerovým syndrómom a chcela chodiť do školy, len potrebovala sprevádzanie, ktoré jej robila mama. Niekoľko rokov žiadali úrad práce o to, aby jej priznal príspevok na osobnú asistenciu. Teda aby tá mama mala príjem za to, čo pre tú dcéru robí, že ju integruje do celého prostredia, chodila cvičiť, rada maľovala, venovala sa rôznym záľubám a potrebovala aj sprievod do školy.
Lenže nakoniec nemohla ukončiť tú školu maturitnou skúškou, pretože mama sa už musela zamestnať, keďže dlhé roky ako samoživiteľka nemala príjem. A Táňa tým pádom musela ukončiť štúdium na tej strednej odbornej škole. Až po štyroch rokoch za našej aktívnej pomoci, keď sme písali na úrady a pomáhali sme písať aj žalobu na súd, potom na krajský súd a následne Najvyšší správny súd. Problém bol ten, že úrady vôbec neuznali, že dievča s Aspergerovým syndrómom potrebuje asistenta. A po štyroch rokoch našej účinnej pomoci ten úrad práce napokon osobnú asistenciu priznal, ale pre Táňu, ktorá štúdium ukončila, prišla tá pomoc už neskoro. Pre mňa je to ďalšia výzva, aby mohla v tom štúdiu pokračovať.