Dlhodobá nezvestnosť osoby komplikuje život príbuzným. Môžu nakladať s jeho majetkom a vybavovať za neho veci?

Nezvestnosť osoby je situácia, ktorá je pre jej blízkych emočne náročná. Striedajú sa pocity strachu, beznádeje s nádejou a smútkom. Život však plynie ďalej a je potrebné riešiť bežný chod rodiny, platiť účty, preberať úradné zásielky alebo riadiť podnikanie.

27.10.2024 06:00
debata
Video
Zdroj: Pozrite si odpovede advokáta aj v relácii Užitočná pravda

Kto môže vybavovať tieto bežné veci za nezvestného, ktorý je stále považovaný za živého? A môžu príbuzní nakladať s jeho majetkom? Na najčastejšie otázky odpovedal advokát JUDr. Milan Ficek.

Kto môže vybavovať za nezvestného človeka veci súvisiace s chodom rodiny?

Pokiaľ je niekto nezvestný, ešte nestráca tie práva a povinností, ktoré mu vznikajú v rámci zákona alebo v rámci predpisov. To znamená, že ak je niekto nezvestný, ešte nemôžete robiť za neho čokoľvek. Veľa ľudí má väčšinou jeden spoločný účet a platia z neho povedzme náklady spojené s bývaním v nehnuteľnosti, úvery, prípadne ďalšie platby. A buď je to na jedného manžela, alebo na nejakom spoločnom účte a pokiaľ ten druhý manžel má prístup k tomuto účtu a dokáže to platiť a tento chod zabezpečovať, tak tam nie je potrebné nejaké splnomocnenie. Ale keby sa stalo to, že už nie ste schopný, alebo ten manžel napríklad má právo disponovať s nejakými vecami, ktoré vy nemáte, alebo povedzme, že spoločné peniaze sú na účte toho nezvestného manžela a vy sa k nim nemôžete dostať, pretože nemáte oprávnenie disponovať s jeho účtom, tak vtedy je vhodné danú situáciu riešiť. Rieši sa to napríklad cez takzvaného fakultatívneho opatrovníka. V Občianskom zákonníku máme prvé ustanovenie paragrafu 29, ktoré hovorí, že ak je niekto nezvestný alebo jeho pobyt nie je známy, a je to v jeho záujme, tak je vhodné, alebo je možné podať návrh na ustanovenie fakultatívneho opatrovníka. To znamená, že môže to byť manželka, ktorá povie, že manžel je nezvestný, ja potrebujem riešiť úver, potrebujem riešiť bývanie, tak vtedy môže súd ustanoviť tohto opatrovníka.

A kedy o to môžeme žiadať?

Samozrejme treba rátať s tým, že to nie je z mesiaca na mesiac, že to môže trvať nejaké obdobie, možno tri, štyri alebo päť mesiacov, čiže musí to byť dlhšie obdobie. Ale napríklad vyhlásenie osoby za mŕtvu trvá oveľa dlhšie obdobie. Keď povedzme už viete, že určite ten manžel zomrel, napríklad pri nejakom leteckom nešťastí, alebo čokoľvek sa stalo a kde je jasné, že zomrel, tak tam má fakultatívny opatrovník význam do momentu skončenia konania o určenie, že daná osoba je mŕtva.

Keď sa pozrieme na bežnú rodinnú agendu, napríklad platenie účtov za vodu, elektrinu a plyn, ktoré sú na meno nezvestného, to môže v rámci bežného zastúpenia platiť aj manželka?

Väčšinou sa to dá akceptovať v prípade, že to je manžel, manželka, ale pokiaľ to je partner alebo partnerka, tam je to horšie. Ale v prípade manželov sa v bežných veciach môžu zastúpiť. Avšak manžel, alebo manželka nemôžu konať namiesto manžela vždy, teda neplatí to asi v každom jednom prípade. Keď máte bankový účet a manžel má svoj bankový účet, tak tam platí bankové tajomstvo a banka vám nesprístupní jeho účet, pokiaľ nemáte zriadené, povedzme právo buď teda nahliadať do toho účtu, prípadne právo disponovať s finančnými prostriedkami. Banka by však musela rešpektovať rozhodnutie súdu o ustanovení fakultatívneho opatrovníka. Čo je však dôležité povedať, opatrovník môže byť ustanovený len na špecifické úkony, teda nie vo všeobecnosti na všetky úkony, ale keby sa podal taký návrh, treba riadne uviesť, čo všetko má byť zahrnuté, aby súd vedel posúdiť a vydal aj oprávnenie disponovať účtom, financiami.

Mali by sme pri zariadení účtu myslieť na partnera a rovno ho uviesť ako disponenta?

Áno, ale vieme aj z praxe, že nie všetci manželia to takto majú alebo chcú to takto mať, dokonca niektorí ľudia nechcú, aby si navzájom videli účty. Takže nie vždy zriaďujú dispozičné právo. Ale bola by to ideálna situácia, lebo keď sa na to pozrieme z právneho hľadiska – manželia majú bezpodielové spoluvlastníctvo, to znamená, že peniaze, ktoré zarobí jeden z manželov a má na svojom účte, patria tomu druhému manželovi a je logické a možno aj právne spravodlivé, aby mali manželia dispozičné právo k týmto peniazom, ktoré patria de iure obom manželom.

A čo v prípade, keď je hypotéka iba na nezvestného manžela alebo partnera a skončí sa fixácia, potrebujeme refinancovať úver. Ak sa berie, že nezvestný je stále živý, je možné urobiť za neho aj takýto úkon?

Ja by som to riešil cestou fakultatívneho opatrovníka, lebo to rozhodnutie dokážete dostať oveľa rýchlejšie ako nejaké iné, ak teda nemáte plnú moc. Ideálne je mať plnú moc a v tej plnej moci by mohlo byť práve definované, že v prípade, že sa niečo stane, môže druhý manžel disponovať tým úverom, to znamená predĺžiť fixáciu, prípadne prefinancovať úver.

A keď má nezvestný firmu a je potrebné podať nejaké daňové priznanie, robiť v mene firmy rôzne úkony. V takom prípade manželka alebo partnerka môžu alebo nesmú konať?

Pokiaľ nemá plnú moc, tak by nemohla. Pokiaľ nie je ani ustanovený fakultatívny opatrovník taktiež nemôže, takže určite by bolo v tom prípade vhodné, aby bol podaný návrh na určenie opatrovníka, aby mohla vykonávať také úkony alebo podanie daňového priznania, ktoré sú naviazané na lehoty. Pretože tie keď sa nesplnia, hrozia sankcie.

A čo v prípade, keď nezvestnému príde nejaká úradná zásielka alebo zásielka do vlastných rúk?

Ak manželka nemá oprávnenie konať v jeho mene, tak tú zásielku neprevezme. A je potrebné povedať, že veľa manželov to rieši zriadením splnomocnenia za života, čo by bolo možno aj dobré, aby každý manžel takéto niečo mal, že je oprávnený vyzdvihovať zásielky za manžela. V praxi sa stretávame aj s prípadmi, keď je doručovaná zásielka od notára, zo súdu do vlastných rúk a tak nejako sa akceptuje, že to druhý manžel podpíše a prevezme aj bez splnomocnenia, ale nie je to správne. Predstavme si zásielku do vlastných rúk ohľadom rozvodu manželstva – keď to preberie ten istý manžel, druhý sa o tom nemusí ani dozvedieť. Takže naozaj zásielky do vlastných rúk by mali byť tak zadefinované, že sa to bude doručovať iba tomu manželovi – konkrétnemu adresátovi alebo osobe, ktorá má splnomocnenie na to zriadené.

Splnomocnenie môže byť na nejaký konkrétny právny úkon alebo generálne plnomocenstvo. Odporúčate si aj pre takéto prípady napríklad nezvestnosti alebo akejkoľvek inej vážnej udalosti zriadiť generálnu plnú moc?

Na Slovensku je často zaužívaná generálna plná moc, ale často ani to nestačí, lebo ľudia nedokážu akoby poňať alebo predpokladať úplne všetky životné situácie, ktoré môžu nastať. Vždy je preto vhodnejšie dať plnú moc na konkrétne veci a prípadne, aj keby bolo podpísané generálne plnomocenstvo, to nevadí, ale dôležité je vymenovať každú jednu vec, jeden úkon samostatne. Nestačí napísať, že spoločne majú na všetky úkony voči všetkým orgánom. Alebo na prevod nehnuteľnosti môžete splnomocniť na nahliadanie do dokumentácie – povedzme do katastra nehnuteľností a rôzne.

Kedy môžeme požiadať súd, aby vyhlásil osobu za mŕtvu? Ako prebieha tento proces?

Určite by mali existovať nejaké konkrétne okolnosti. Lebo nemôžete len tak tvrdiť, že môj manžel je mŕtvy a neuviesť nič viac k tomu. Súdu musíte presne uviesť, čo sa stalo, kedy sa to stalo, prípadne, ak niekde cestoval a stalo sa letecké nešťastie. To je skutkové tvrdenie a z toho vyplýva, že je táto osoba nezvestná, prípadne odišiel do zahraničia a už ho nikto nenašiel. Musí to byť v tej žalobe uvedené. Súd následne na úradnej tabuli vyvesí vyhlášku, aby sa táto osoba prihlásila a keď sa neprihlási do jedného roka, tak potom môže byť táto nezvestná osoba vyhlásená za mŕtvu. Takže od podania žaloby cez jednoročnú lehotu až po rozhodnutie súdu, kým sa dostanete k tomu rozhodnutiu, môže ubehnúť jeden a pol roka, možno až dva roky.

martin guzi Čítajte aj Slovenskí seniori prišli tento rok zbytočne o viac ako 400-tisíc eur. Môžu im pomôcť poštári?

Čo všetko je potrebné doložiť súdu? Aké dokumenty bude vyžadovať?

Dôležité je preukázať, aký máte vy právny záujem na tom, aby bola osoba vyhlásená za mŕtvu. Ak ste manželia, predložiť sobášny list. Uviesť všetky skutkové okolnosti – ak máte k tomu aj nejaké dôkazy, napríklad, že manžel letel lietadlom, ktoré sa zrútilo a havarovalo, treba uviesť číslo letu, kedy sa to stalo, aby sa preukázalo, že naozaj tá okolnosť nastala. A potom na základe toho súd vykoná posúdenie či ustanoví jednoročnú lehotu na to, aby sa nezvestná osoba prihlásila. Pokiaľ sa prihlási, tak sa konanie zastavuje, pokiaľ sa neprihlási a prejde tá jednoročná lehota, potom súd vyhlasuje túto osobu za mŕtvu.

Je potrebné, aby bol nezvestný nahlásený na polícii, ktorá po ňom následne aj pátra?

Nie je podmienka toho, že keď chcete vyhlásiť niekoho za mŕtveho, by malo prebehnúť pátranie. To nie je podmienka v rámci zákona. Návrh môžete podať aj bez toho, ale keď viete, že niekto sa stratil, tak určite vhodnejšie je vyhlásenie pátrania. Je potrebné rátať s tým, že aj pátranie je proces, ktorý trvá nejaký čas. Celý ten proces nezvestnosti môže trvať naozaj niekoľko rokov, sú ľudia čo sú v nezvestní aj 10 rokov a nie sú vyhlásení ani za mŕtvych. A po týchto osobách sa nemôže uskutočniť ani dedičské konanie. Lebo nezvestná osoba je stále osoba, ktorá žije, ktorá nestráca svoje práva a povinnosti.

A ako je to v prípade, že žena má nového partnera a chcú sa zosobášiť? Nemôžu sa, pokiaľ ešte trvá predchádzajúce manželstvo?

Pokiaľ by bol manžel nezvestný, tak sa žena nemôže vydať opäť, pretože tá osoba stále akoby žije. Musela by podať návrh na to, aby bol nezvestný manžel vyhlásený za mŕtveho a až potom, čo je vyhlásený za mŕtveho, sa môže znovu zosobášiť, inak by sa dopustila trestného činu dvojmanželstva. A pokiaľ by sa aj stalo, že sa táto osoba, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, objaví, lebo povedzme odišla do zahraničia a po 20 rokoch sa vrátila, a táto žena už je opätovne zosobášená, tento nový sobáš jej platí a nezaniká. A pokiaľ by nebola zosobášená, tak sa obnovuje to pôvodné manželstvo, takže akoby manžel ani nebol vyhlásený za mŕtveho.

Ak je osoba vyhlásená za mŕtvu, následne prebehne riadne dedičské konanie?

Vyhlásenie za mŕtveho má presne také isté účinky, ako keby tá osoba reálne zomrela. Vystaví sa jej úmrtný list a potom na základe toho začína notár dedičské konanie a zavolá dedičov tak, akoby štandardne táto osoba v rámci života umrela. Prebehne dedičské konanie, na základe ktorého dediči zdedia majetok, ktorý v tom čase nebohý mal. Môže však nastať aj situácia, ako sme sa bavili, že sa tento nezvestný človek po rokoch objaví, v tom prípade sa zrušuje uznesenie a dáva sa obnova konania, zrušuje sa dedičské rozhodnutie a majetok sa vracia späť do vlastníctva tej osoby.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #pátranie #advokát #nezvestná osoba #vyhlásenie za mŕtveho #Milan Ficek