Konanie o vyhlásenie za mŕtveho upravuje v našej legislatíve Civilný mimosporový poriadok. Konanie sa začína na návrh toho, kto má na veci právny záujem – to znamená manžel, manželka, deti nezvestného, rodičia nezvestného, partner, atď. Súd následne ustanoví procesného opatrovníka nezvestnému, ktorý má byť vyhlásený za mŕtveho. V prípade, ak sa stane napríklad letecké nešťastie, alebo prírodná katastrofa, a je isté, že nezvestný nežije, súd takúto osobu vyhlási za mŕtvu a v rozsudku uvedie presnú identifikáciu osoby a deň jej smrti.
Počkať treba minimálne rok
Ak však je iba pravdepodobné, že daná osoba nežije (napríklad 94-ročný senior, ktorý sa stratil v lese a niekoľkomesačné pátranie po ňom nebolo úspešné, alebo človek, ktorý je 20 rokov nezvestný), súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Okrem toho súd vzhľadom na okolnosti prípadu vykonáva všetky potrebné úkony na zistenie, či je nezvestná osoba ešte živá.
Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi a zároveň súd vo vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Takáto vyhláška sa zverejňuje na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Ak sa v lehote jedného roka nezvestná osoba neprihlási, alebo o nej nikto nepodá správu, či žije, súd v rozsudku vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.