Čo je vašou úlohou pri zastupovaní Slovenska pred ESĽP?
Hlavnou úlohou zástupcu SR pred ESĽP je zastupovať Slovenskú republiku ako štát v konaniach, ktoré prebiehajú na ESĽP. Zástupca je teda akýmsi „advokátom“ štátu. Môže pritom ísť o konania, v ktorých je SR žalovanou stranou, čiže konania začaté na základe individuálnych sťažností podaných jednotlivcami, organizáciami alebo skupinami osôb, ktoré tvrdia, že SR porušila ich práva zaručené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Môže ísť tiež o konania, ktoré sa týkajú iných štátov, ale Slovenská republika v nich vystupuje ako tretia strana (intervenient).
A napokon môže ísť o konania, v ktorých je Slovenská republika žalujúcou stranou; k tomu by mohlo dôjsť, ak by SR podala proti inému štátu medzištátnu sťažnosť. Okrem toho má zástupca SR pred ESĽP aj ďalšie úlohy, najmä úlohu koordinátora pri výkone rozsudkov ESĽP, čiže koordinuje činnosti smerujúce k prijatiu opatrení potrebných na to, aby sa na vnútroštátnej úrovni zabezpečila vhodná náprava situácie u sťažovateľa, ktorého práva boli podľa rozsudku ESĽP porušené.
Bežných ľudí teda nezastupujete?
Je dôležité uviesť, že zástupca nezastupuje tých, ktorí sa chcú sťažovať na porušenie svojich práv Slovenskou republikou, ako sa niektorí občas mylne domnievajú a obracajú sa so svojimi sťažnosťami na kanceláriu zástupcu SR pred ESĽP na Ministerstve spravodlivosti SR. Nemôže ani poskytovať záujemcom o podanie sťažnosti na ESĽP právne rady.
Čítajte viac Hrozí vám súdny spor a nemáte na súd peniaze? Vyskúšajte iný spôsob riešenia, ušetríte až 90 percent sumy súdnych poplatkov
Ako zástupkyňa však viete o všetkých konaniach, respektíve sťažnostiach, s ktorými sa občania obrátili na ESĽP. Možno povedať, koľko sporov je aktuálne medzi štátom a sťažovateľmi na ESĽP?
Konanie o sťažnosti môže trvať a často aj trvá niekoľko rokov. Zástupca SR pred ESĽP má takto vlastne „otvorené“ konania v množstve prípadov, ktoré sa začali v uplynulých rokoch a zatiaľ sa neskončili definitívnym rozhodnutím. Každoročne pribúdajú nové konania o sťažnostiach, ktoré ESĽP štátu oficiálne oznámi. Pritom je potrebné upozorniť, že veľká väčšina prípadov na ESĽP sa končí rozhodnutím o odmietnutí sťažnosti bez toho, aby boli sťažnosti vôbec štátu oznámené. Ide o sťažnosti, ktoré majú formálne nedostatky, alebo o sťažnosti, pri ktorých je už po ich predbežnom preskúmaní zrejmé, že nespĺňajú podmienky prijateľnosti.
Pokiaľ sťažnosti nie sú takto odmietnuté, sú oficiálne oznámené žalovanému štátu a ďalej sa o nich koná na základe vyjadrení strán. Slovenskej republike sú takto každoročne oznámené desiatky sťažností, pričom počty nie sú stabilné. Napríklad roku 2022 bolo takto oznámených 48 nových sťažností, roku 2023 to bolo 143 nových sťažností, v aktuálnom roku je to do konca tretieho štvrťroka viac ako 30 nových sťažností.
Hovoríte, že konania trvajú aj niekoľko rokov. Koľko rozsudkov tak bolo v posledných dvoch rokoch vydaných?
ESĽP každoročne vyhlási niekoľko rozsudkov, v ktorých rozhodne, že Slovenská republika porušila práva sťažovateľov, pričom počty v jednotlivých rokoch sa, samozrejme, líšia, obvykle je to menej ako 20 rozsudkov ročne. Treba však podotknúť, že ESĽP môže jedným rozsudkom rozhodnúť aj o viacerých sťažnostiach, ak ich vzhľadom na podobnosť ich predmetu spojí na spoločné konanie. Napríklad roku 2022 ESĽP vyhlásil v prípadoch proti Slovenskej republike 13 rozsudkov, ktorými rozhodol o 26 sťažnostiach, roku 2023 to bolo 18 rozsudkov – ktorými rozhodol o 19 sťažnostiach, a v tomto roku je to zatiaľ 8 rozsudkov. V rozsudku môže ESĽP vyhlásiť napríklad len výrok o porušení práv a rozhodnúť o výške odškodnenia, ktoré musí štát za porušenie práva sťažovateľovi zaplatiť.
Hlavnou úlohou zástupcu SR pred ESĽP je zastupovať Slovenskú republiku ako štát v konaniach, ktoré prebiehajú na ESĽP.
Často však bývajú rozsudky komplexnejšie, teda ESĽP v nich môže v časti rozhodnúť o porušení niektorého práva a v časti rozhodnúť, že iné právo nebolo porušené, alebo môže v časti rozhodnúť o porušení práva a v ďalšej časti sťažnosť zamietnuť. Okrem toho sa môže prípad skončiť aj vyhlásením rozhodnutia, ktorým ESĽP po preskúmaní stanovísk oboch strán sťažnosť ako celok zamietne, teda vyhlási ju za neprijateľnú. Takýchto rozhodnutí bolo roku 2022 vydaných 7 (bolo nimi zamietnutých 12 sťažností), roku 2023 ich bolo vydaných 6 (bolo nimi zamietnutých 8 sťažností) a v tomto roku boli doposiaľ 4. Pre komplexnosť rozsudkov a rozhodnutí nie je možné jednoduchým výpočtom vyčísliť, koľkokrát ESĽP vyhovel sťažovateľovi a koľkokrát dal za pravdu štátu.
Čítajte viac Riešiť spory nemusíte len na súde. Kedy pomôže mediácia?
Ktoré z posledných rozhodnutí považujete za mimoriadne významné a dôležité?
Keďže ESĽP rozhoduje o širokej škále ľudských práv, je každý jeho rozsudok, ktorým posúdil podstatu prípadu, významný. Pre právnu prax sú však významné aj rozhodnutia, ktoré sa týkajú procesných otázok a podmienok prijateľnosti, osobitne tie, v ktorých ESĽP hodnotí, či určitý vnútroštátny prostriedok nápravy (nejaký typ žaloby, nejaký druh opravného prostriedku a podobne) považuje za účinný a mal ho sťažovateľ vyčerpať predtým, ako sa obrátil na ESĽP. Ak sa bavíme o rozsudkoch, v ktorých ESĽP hodnotil porušenie konkrétneho ľudského práva, za mimoriadne významné treba pokladať tie, ktoré majú potenciál spôsobiť zmenu vnútroštátnej praxe, napr. praxe súdov, alebo môžu vyvolať zmeny vnútroštátnej legislatívy. Z posledných rokov možno spomedzi slovenských prípadov ilustratívne spomenúť napr. rozsudok Katona a Závarský proti Slovenskej republike z roku 2023, v ktorom ESĽP konštatoval porušenie práva sťažovateľov na pokojné užívanie majetku z dôvodu, že sa nemohli domôcť uspokojenia svojich súdne priznaných zmenkových pohľadávok voči fyzickej osobe.
ESĽP tu dospel k záveru, že účinky slovenskej právnej úpravy oddlženia na situáciu sťažovateľov ako veriteľov predstavovali pre nich neprimerané individuálne bremeno. Implementácia tohto rozsudku bude podľa všetkého vyžadovať určité legislatívne zmeny. Ďalej možno spomenúť rozsudok v prípade Adamčo proti Slovenskej republike z roku 2019, v ktorom ESĽP reagoval na slovenskú prax používania výpovedí spolupracujúcich svedkov a spolupracujúcich obvinených v trestných konaniach. Za významný možno považovať aj rozsudok v prípade Maslák proti Slovenskej republike (č. 2) z roku 2022, ktorý sa týkal režimu odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, konkrétne zaradenia odsúdeného do sprísneného režimu a umožňovania mu návštev s priamym kontaktom (bez fyzického oddelenia od návštevníka), a ktorého implementácia už spôsobila určité legislatívne zmeny a na ďalších sa pracuje. S väzenským prostredím súvisel aj rozsudok Chocholáč proti Slovenskej republike z roku 2022, ktorý sa týkal držby pornografického materiálu odsúdeným a na základe ktorého potom došlo k zmene úpravy tejto problematiky a praxe v tejto oblasti v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Takto by sa dalo pokračovať aj ďalej.