Ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP) sa rozumie osoba, ktorá trpí dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím, ktoré značne ovplyvňuje jej schopnosť vykonávať bežné aktivity. Definícia ŤZP vychádza zo zákona o sociálnej pomoci a konkrétne kritériá stanovené úradmi zahŕňajú zdravotné diagnózy a mieru funkčného obmedzenia. Na označenie ŤZP slúži preukaz ŤZP, ktorý poskytuje jeho držiteľovi určité výhody, ako je zľava na cestovnom, parkovanie na vyhradených miestach alebo finančné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia. Významným faktom je, že tento status nemusí mať vplyv na schopnosť osoby vykonávať prácu, ak sú vytvorené vhodné podmienky.
Posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu osoby na účely kompenzácie vo forme finančných príspevkov, vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo parkovacieho preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím sa vykonáva prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu alebo sociálny pracovník príslušného orgánu, prípadne iní odborníci z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
Pre osoby so zdravotným postihnutím sú dostupné rôzne formy kompenzácie vrátane jednorazových alebo opakovaných finančných príspevkov na osobnú asistenciu, úpravu bytu, nákup pomôcok či prepravu. Okrem toho môžu držitelia preukazu ŤZP využívať zľavy na kultúrne a športové podujatia, oslobodenie od diaľničných poplatkov alebo zníženie dane. Parkovací preukaz umožňuje parkovanie na vyhradených miestach a ďalšie výhody v doprave. Podmienky uplatnenia týchto nárokov závisia od konkrétnej situácie a miery funkčného postihnutia osoby.
Čítajte viac Nechcú vás ako ŤZP zamestnať? Riešením môže byť tento príspevok. Kto má nárok a v akej sume sa vypláca?
Na druhej strane, invalidita je stav definovaný najmä v súvislosti s pracovnou schopnosťou. Podmienky priznania invalidity určuje zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so „zdravou“ osobou. Tento pokles sa vyjadruje v percentách a minimálna hranica na priznanie invalidného dôchodku je viac ako 40 percent. Invaliditu posudzuje sociálna poisťovňa na základe lekárskej správy a odborných vyšetrení. Výsledkom priznania invalidity je finančná dávka – invalidný dôchodok, ktorý má kompenzovať stratu príjmu v dôsledku obmedzenej pracovnej schopnosti.
Zatiaľ čo status ŤZP reflektuje celkový dosah zdravotného postihnutia na život jednotlivca, invalidita sa týka výlučne schopnosti vykonávať prácu. Je možné, že osoba s preukazom ŤZP nemusí byť invalidná, ak jej zdravotný stav neovplyvňuje pracovnú schopnosť. Rovnako môže byť niekto uznaný za invalidného, ale nemá nárok na preukaz ŤZP, pretože jeho zdravotné obmedzenie nezasahuje do iných oblastí života.
Typy zdravotného postihnutia zahŕňajú:
- telesné postihnutie (problémy s pohybovým aparátom),
- zrakové a sluchové postihnutie,
- chronické choroby (napr. cukrovka, skleróza multiplex),
- mentálne a psychické postihnutie,
- kombinované zdravotné postihnutia.
Z praktického hľadiska je dôležité, aby si jednotlivci uvedomili, ktorý status im prináleží a aké nároky z neho vyplývajú. Preukaz ŤZP môže znamenať pomoc pri prekonávaní každodenných bariér, zatiaľ čo invalidný dôchodok zabezpečuje finančnú stabilitu pri obmedzení pracovného príjmu. Každý z týchto statusov podlieha odlišným posudzovacím procesom a vyžaduje osobitnú dokumentáciu.
Pre jednotlivcov a rodiny, ktorí sa ocitajú v situácii, že potrebujú riešiť žiadosť, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc alebo poradenstvo. Sociálni pracovníci, neziskové organizácie a špecialisti na zdravotné právo môžu poskytnúť užitočné informácie a podporu pri správnom postupe. Takisto je užitočné obrátiť sa na lekára, ktorý pozná zdravotný stav a jeho dosah na život a prácu.
Hoci človek sám nemôže ovplyvniť závažnosť svojho zdravotného postihnutia, je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ktoré mu legislatíva ponúka. Rozdiely medzi statusom ŤZP a invaliditou nie sú len teoretické, ale majú priamy dosah na každodenný život, prístup k výhodám a schopnosť zabezpečiť si dôstojný život napriek zdravotným obmedzeniam.
Foto: Shutterstock
Aký je rozdiel medzi ťažkým zdravotným postihnutím a invaliditou
Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)
- žiadosť musíte adresovať na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
- zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom. Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, o ktorom možno predpokladať, že bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov
- miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia
- ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté ako invalidita. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú. Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Ťažké zdravotné postihnutie má vplyv na schopnosť viesť aktívny život, čo sa nemusí vždy úplne prekrývať so schopnosťou pracovať
- ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku – kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelý človek, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (preberá ich zákonný zástupca dieťaťa)
- dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vďaka ktorému si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Okrem toho môže požiadať o jeden alebo viacero peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
- Nie každý človek so zdravotným postihnutím (ŤZP) má nárok na peňažné príspevky. Tieto príspevky sú podmienené príjmom a vyplácajú sa len tým, ktorých príjem neprekračuje zákonom stanovenú hranicu. Pri posudzovaní sa spočítavajú všetky zdroje príjmu, ako sú čistý mesačný príjem, invalidný či starobný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie. Do výpočtu sa zahrnú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Celkový súčet sa následne vydelí počtom členov domácnosti, ktorých príjmy sa zohľadnili, čím sa určí príjem na jednu osobu.
- Tento výsledný príjem sa porovnáva s hranicou životného minima pre dospelého, ktorá od 1. júla 2024 predstavuje 273,99 € mesačne. Ak je príjem osôb s ŤZP vyšší ako päťnásobok životného minima (1 369,95 €), nárok na príspevky nevzniká. Špecifické príspevky, ako napríklad na pokrytie výdavkov za pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu či opotrebovanie šatstva a zariadení, sa poskytujú len tým, ktorých príjem nepresahuje trojnásobok životného minima, teda 821,97 €.
Čítajte viac Sociálna poisťovňa vypláca tento dôchodok len po splnení prísnych podmienok, mnohým ľuďom ho zamietne
Invalidita a invalidný dôchodok
- žiadosť musíte adresovať Sociálnej poisťovni
- invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí sú invalidní, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Ide o druh poistenia – pokiaľ človek pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že nastane poistná udalosť, ktorou je invalidita, Sociálna poisťovňa mu začne vyplácať invalidný dôchodok
- žiaden zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti pracovať. To, že je poberateľ plného alebo čiastočného invalidného dôchodku zamestnaný (na plný či čiastočný pracovný úväzok) alebo podniká, prípadne vykonáva inú činnosť, nemôže byť dôvodom na nepriznanie alebo odňatie invalidného dôchodku
- na to, aby mal človek nárok na invalidný dôchodok, musí spĺňať tri podmienky – musí byť invalidný, musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok a nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok
- človek sa stáva invalidným, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, že má zhoršenie zdravotného stavu trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. V takom prípade sa vznik invalidity spravidla určí od dátumu skončenia péenky
- pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.)
- v prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti pracovať možno zvýšiť najviac o 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú výkonnosť človeka
- získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Do potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa započítava aj obdobie, počas ktorého za človeka platí poistné štát – a to počas trvania rodičovskej dovolenky, poberania opatrovateľského príspevku a príspevku na osobnú asistenciu
- koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Je to: menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov, najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov, najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov, najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov, najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov, najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov, najmenej pätnásť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov
- rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, v ktorom je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku