Koľko zaplatíte za vypúšťanie žúmp na čierno? Aká je výška pokuty a koľko sa platí za vývoz žumpy? Na čo si musíte dať pozor?

“Voláme aj žumpárov. No vyťahujeme si ju aj svojpomocne. Ak by sme volali žumpárov stále, tak by sme sa nedoplatili,” hovorí pán z dediny na Kysuciach. Pričom dodal, že v jeho okolí je mnoho rodín, ktoré majú rovnaký prístup.

15.01.2025 06:00
debata (20)
Máte vlastnú studňu, alebo plánujete? Čo všetko potrebujete vedieť
Video
Zdroj: TV Pravda

To že domácnosti vypúšťajú žumpu na čierno potvrdil aj predseda ZMOS-u Jozef Božík. “Áno, tento problém v niektorých oblastiach pretrváva, najmä v regiónoch bez dostatočne vybudovanej kanalizácie. Sledovanie a prevencia takéhoto správania však zostáva výzvou,” uviedol.

Neoprávnené vypúšťanie žúmp na Slovensku je dlhodobý problém. Upozorňujú na to aj podnety, ktoré dostáva Slovenská inšpekcia životného prostredia od občanov. “V prípade fyzických osôb, ktoré tvoria väčšinu týchto podnetov, inšpekcia nemá právomoc konať. Tieto právomoci výlučne spadajú pod jednotlivé obce. Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva kontrolu nakladania s odpadovými vodami v prípade právnických osôb a podnikateľov,” vysvetľuje SIŽP vo svojom stanovisku pre Pravdu.

Nelegálne vypúšťanie obsahu žúmp ohrozuje povrchové aj podzemné vody a môže byť finančne nákladné. Podľa vodného je vypúšťanie bez povolenia zákona. Fyzickým osobám hrozí za porušenie pokuty do 100 eur, zatiaľ čo právnické osoby môžu zaplatiť až trojnásobok ročného poplatku za vypúšťanie alebo minimálne 1 000 eur, ak sa dopustí neprípustného nakladania s vodami.

Kto zodpovedá za čistenie?

Čistenie žúmp je povinnosťou ich vlastníkov, nie obcí. Obce môžu upraviť všeobecné-záväzné nariadenia upraviť pravidlá nakladania so splaškovými vodami a riešenia priestupky. Vývoz odpadových vôd Môžete vykonávať len osoby s príslušným oprávnením a zmluvou s čistiarňou odpadových vôd.

Odvoz odpadových vôd do žúmp môžu teda robiť len obce, správcovia kanalizácií alebo firmy s oprávnením. Každý majiteľ žumpy je však povinný zabezpečiť jej pravidelné vyprázdňovanie a viesť si o tom záznamy. Obsah žúmp sa smie odviezť len do čistiarne odpadových vôd – inak hrozia pokuty.

Žumpy, sa považujú za drobné stavby, musia spĺňať normy STN 75 6081 a STN 750905. Predbežne musia spĺňať požiadavky vodotesnosti, aby nedošlo k úniku splaškov do podzemných vôd. Nesprávne nakladanie s odpadovými vodami môže spôsobiť znečistenie vôd, šírenie zápachu, alebo môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako je žltačka alebo iné infekcie spôsobené baktériou Escherichia coli.

Správna starostlivosť o žumpu nie je len povinnosťou, ale ochranou zdravia a prírody. Zároveň inšpekcia životného prostredia upozorňuje, že každý užívateľ nehnuteľnosti je povinný pri kontrole nakladania s odpadovými vodami predložiť hodnoverný doklad o spôsobe nakladania so splaškovými vodami – doklad o vývoze fekálnym vozidlom. Ten, kto vykonáva odvoz odpadových vôd, je povinný vydať doklad o odvoze tomu, kto o odvoz požiadal.

“S účinnosťou od 15. septembra 2020 môže obec a orgán štátnej vodnej správy kontrolovať doklady o odvoze odpadových vôd zo žúmp dva roky dozadu. Od 15. septembra 2018 sú teda občania povinní odkladať tieto doklady o odvozoch a osoby, ktoré vyvážajú odpadové vody zo žúmp musia im ho vydať v rozsahu ako je uvedené v zákone. Pre účely kontroly musia disponovať s týmito dokladmi obidve strany,” upreňuje Božík.

Doklad o odvoze odpadových vôd obsahuje meno, priezvisko a adresu toho, komu bol odvoz odpadových vôd vykonaný, dátum odvozu, miesto umiestnenia žumpy, množstvo vyvezených odpadových vôd, názov osoby, ktorá odvoz odpadových vôd vykonala a adresu čistiarne odpadových vôd. V tejto veci je veľmi dôležité, aby si občania skontrolovali, či predložené doklady od toho, kto vykonáva odvoz spĺňajú všetky náležitosti.

70 eur za vytiahnutie

Ceny za vytiahnutie, respektíve vyčistenie žumpy sú rôzne v zmysle regionálneho členenia územia. Pri 6 – 8 kubíkových žumpách sa podľa ZMOS-u cena pohybuje cca okolo 70 eur v závislosti od okruhu. V prípade vyšších objemov cena narastá. 70 eur za vyčistenie, alebo riskovať pokutu vo výške 100 eur? Tu je na zamyslenie, či pokuta nie je prinízka, vzhľadom na cenu čistenia.

Ako vyťahovanie funguje? Vy si zavoláte žumpára, ten príde k vám. Vyčistí vám žumpu a vy mu za ňu zaplatíte. Žumpár ďalej ide na čističku, kde splašky odovzdá. Tam žumpár zaplatí spoločnosti za vodu. “Bratislavská vodárenská spoločnosť v tomto reťazci poskytuje službu vývozcom žúmp likvidáciou žumpových vôd na našich čistiarňach odpadových vôd. Je dôležité poznamenať, že na túto službu naša spoločnosť nemá monopol a ani nerozhoduje o konečných cenách vývozu pre obyvateľov. Tie sú súčasťou obchodnej politiky každého vývozcu,” vysvetľuje Matúš Stračiak, vedúci komunikácie a marketingu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Pričom dodal, že príjem odpadových vôd zo žúmp na čistiarňach BVS je pre vývozcov spoplatnený sumou 3,96 € s DPH za m3.

Premietne sa zdražovanie do čistenia?

V súvislosti so zdražovaním energií sa zvyšujú aj náklady na prevádzku čističky odpadových vôd a iných ekologických riešení, ako sú žumpy. Cena za distribúciu elektriny, ktorá je kľúčová pre fungovanie zariadení, sa určuje na základe rôznych faktorov, ako sú poplatky za distribúciu či straty pri prenose energie. Je dôležité, že tieto domácnosti nemajú nárok na žiadne špeciálne zľavy na výšku.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo svojich rozhodnutiach nestanovuje špecifické tarify pre domácnosti s ekologickými riešeniami. Ceny sa teda líšia rovnako ako ostatné domácnosti, pričom regulácia sa týka najmä zraniteľných odberateľov, ktorí majú zmluvy o dodávkach elektriny tak zľavami. V prípade týchto domácností je cena elektriny pre čističky odpadových vôd stanovená podľa cenového rozhodnutia ÚRSO. V praxi to znamená, že aj napriek ekologickým opatreniam, ako sú čističky, domácnosti patria rovnakým nákladom na energiu, ktorá ovplyvňuje aj rastúcu cenu elektriny.

Ako má vyzerať správna žumpa?

Pri výstavbe a prevádzke žumpy je dôležité dbať na správne technické a legislatívne požiadavky, aby bola zabezpečená jej ochrana a ochrana životného prostredia. Pred zakúpením a montážou žumpy je potrebné potrebovať s rôznymi typmi septikov a stavebnými podmienkami pre konkrétny pozemok. Pre každý typ žumpy je potrebné získať kolaudáciu, pričom stavebný úrad požaduje certifikát od výrobcu, ktorý potvrdzuje nepriepustnosť a vodotesnosť nádrží. Tento certifikát je nevyhnutný pre legálne fungovanie žumpy.

Žumpa musí byť certifikovaná ako nepriepustná a vodotesná, čo zabezpečuje výrobca zariadenia. Tieto technické požiadavky sú kľúčovou pre správnu funkciu septika a zabraňujú kontaminácii podzemných vôd.

Legislatívne požiadavky na prevádzku žumpy pre súkromné domácnosti zahŕňajú povinnosť získať stavebné povolenie a certifikát o nepriepustnosti žumpy. Po kolaudácii, ktorá sa bežne vykonáva súčasne s kolaudáciou domu, sa revízia žumpy už vyžaduje.

Za kontrolu a údržbu žumpy je zodpovedný jej vlastník. Aj keď po kolaudácii nie je pravidelná revízia povinná, je dôležité pravidelne kontrolovať jej stav a v prípade potreby vyprázdniť. Odporúča sa pravidelne monitorovať stav žumpy, aby sa predišlo úloh, ako je preplnenie alebo nefunkčnosť.

Kanalizácia na Slovensku

Podľa posledných údajov 2021 má len 1155 obcí na Slovensku vybudovanú kanalizáciu. Čo predstavuje menej ako 40 % všetkých obcí. Pri vstupe do Únie v roku 2004 sa pritom odhadovalo, že do desiatich rokov bude bez vodovodu len 130 obcí. Realita je, že v roku 2018 ho stále nemalo až 470 obcí.

"Na verejnú kanalizáciu je pripojených zhruba 68 % obyvateľov. Týka sa necelých 40 % obcí Slovenska. Najnižšiu úroveň pripojenia na verejnú kanalizáciu má Banskobystrický kraj (62,2 % obyvateľov), najvyššiu mieru dosahuje Bratislavský kraj (91,17 %), " uvádza ministerstvo životného prostredia.

Počet obyvateľov, ktorí sú napojení na verejnú kanalizáciu v roku 2018 či čističku bolo 3,7 milióna. Zbytok má žumpy. Hlavným dôvodom podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je finančná náročnosť výstavby kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, čo obce často nemôžu pokryť z vlastných rozpočtov. Rozširovanie kanalizačných sietí sa realizuje postupne, cez výzvy zamerané na rozvoj obecnej infraštruktúry, s cieľom zvyšovať komfort a kvalitu života v obciach.

“V súčasnosti sú prioritne podporované projekty na budovanie kanalizačnej siete, nie dotácie na individuálnu modernizáciu žúmp,” upresňuje predseda ZMOS-u Jozef Božík.

V rámci výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok podporuje výstavbu stokových sietí a čistenie odpadových vôd v menších obciach do 2 000 obyvateľov, najmä v chránených oblastiach s narušenými zdrojmi podzemných vôd. Schválené projekty sa týkajú napríklad Kráľovej pri Senci, Kostolnej pri Dunaji a Hrubej Borše. Podané žiadosti evidujú napríklad obce Malé a Veľké Leváre. Na Záhorí však stále chýba kanalizácia v obciach ako Jablonové, Pernek či Záhorská Ves. Financovanie takýchto projektov často pochádza z eurofondov, avšak Bratislavský samosprávny kraj nemá zákonnú kompetenciu na ich spolufinancovanie, informuje hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 20 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kanalizácia #čistička odpadových vôd #žumpa